Ako vychovávať deti?

Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí.

Či nie preto je hudobná výchova najúčinnejšia, že pri nej rytmus a harmónia najviac vnikajú do vnútra duše a najsilnejšie sa jej zmocňujú, lebo prinášajú so sebou ladnosť a robia človeka ladným, ak je správne vychovaný, ak však nie naopak?

Aj v gymnastike ich treba starostlivo vychovávať od detstva po celý život. Podľa mňa je to takto, ale uvažuj aj ty: nezdá sa mi totiž, že by zdatné telo touto svojou dokonalosťou robilo aj dušu dobrou, ale naopak, že dobrá duša svojou dokonalosťou robí telo čo najlepším.

Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere..

Ale aká náuka ešte ostáva, ak vylúčime múzické vzdelanie, gymnastiku a technické zamestnania (ručné práce)? Nuž ak okrem nich už nič nemôžeme nájsť, vezmime čosi z toho, čo sa vzťahuje na všetky... Taká maličkosť, správne rozoznať jedno, dve, tri, nazývam to stručne znalosťou čísel a počtárskeho umenia.

Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku.

Chlapcov treba do života naučiť len 2 veci : Zarábať peniaze a baliť ženy.

Keď mladý človek vychovávaný spôsobom, ako sme práve opísali, bez pravého vzdelania a v skupánstve, okúsi med trúdov a stretne sa s divými a nebezpečnými zvermi, ktoré mu vedia poskytnúť pestré a rozmanité rozkoše ...

Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Deti majú byť odmalička vedené k dialogu so sebou samým....Človek musí byť vedený odmalička k tomu, žiť zo svojho vlastného základu. A nie z podsunutého. A to znamená pracovať na tej pravdivosti, ktorá sa musí stať neskrytosťou, lebo len tá neskrytosť vás môže presvedčiť o tom, že je naozaj pravdou. S tou neskrytosťou sa potom stotožníte a stanete sa sami tou neskrytosťou a potom už nemôžete pochybovať, potom už nepotrebujete nejakú autoritu, ktorá vás poklape po pleci a povie, "ˇAno, vy máte pravdu." Pretože vy tou pravdou ste....filozofia o tom učí už dávno, ale dnes sa to neučí... Škola už pripravuje iba pre pracovný trh... Univerzity sa menia na korporáty. Ľudia ostávajú vo svojom vzdelaní na pragmatickej úrovni a nie sú schopní svoj horizont prekročiť.