Čo robiť, keď nás urážajú?

Človek by mal občas chodiť na strelnicu a nekonfliktných obdobiach sa pochváliť fotkami z nej.

Stretnem sa s človekom všetečným, nevďačným, domýšľavým, potmehúdskym, závistlivým a sebeckým. Všetky tieto vady vyplývajú z neznalosti dobra a zla. Ja však som dospel k poznaniu, že dobro svojou prirodzenosťou je krásne a zlo je škaredé a že aj prirodzenosť práve toho, kto chybuje, je príbuzná s mojou, nie snáď účasťou na tej istej krvi alebo rodu, ale na tom istom rozumu a jeho božskom podielu: nemôžem teda od nikoho z nich utrpieť škodu, lebo nikým sa nedám zlákať k ničomu škaredému..

Kedykoľvek narazíš na niečiu nehanebnosť, hneď si polož otázku: "Je možné, aby neboli vo svete nehanebníci?" Nežiadaj teda nemožné, lebo aj tento je jeden z oných nehanebníkov, ktorí musia byť byť na svete.... Lebo keď si spomenieš, že musia byť aj takíto ľudia, budeš ku každému z nich zhovievavejší.

Naučme sa nebrať veci osobne. Pochopme, že keď nám niekto povie "Ty si ale debil", že nás sa to netýka. Týka sa to jeho. To je jeho veta, on nám niečo hovorí o sebe o svojom svete, o svojom spôsobe uvažovania. Ak sa naučíme nebrať to osobne, prestaneme fungovať ako automat a môžeme si zvoliť ako zaeragujeme, či sa zasmejeme, alebo nebudeme reagovať vôbec. Môžeme si ho len popozerať a može sa nám stať, že náhle uvidíme tie jeho dávne zranenia...