Čo je veda?

1.Prote filozofia (skúma jestvujúcno ako jestvujúcno)
2.Fyzika (skúma pohybujúce jestvujúco)
3.Matematika (skúma kvantitatívne jestvujúcno)
4. Logika
5. Psychológia (spis o duši)
6.etika (prakticka filozofia)
7.estetika
8.politika
9.retorika
10.biologia
11.kozmologia

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Kniha prirody je napisana matematickou recou a pismena su trojuholniky, kruhy a dalsie geometricke utvary.

Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.

Nech je veda sama v sebe cim chce, vo vztahu k bezprostrednemu sebauvedomeniu (kt. je princip skutocnosti) vystupuje ako cosi voci nemu prevratene. (veda ma formu neskutocnosti). Sebavedomie ma ukazat, ze a ako prinalezi veda jemu samemu.

Duch, ktorý vie takýmto spôsobom o sebe ako o duchu, je veda. Ona je jeho skutočnosťou a ríšou, ktorú si duch buduje vo svojom vlastnom živle.

System der Wissenschaft

• Logik (veda o idei osebe a pre seba)
  • Sein (Unmittelbarkeit, Ontologie)
  • Wesen (Vermittlung, Reflexion, Metaphysics)
  • Begriff (Selbstvermittlung, klassische Logik, Epistemologie)
• Natur (veda o idei v jej inobyti)
  • Mechanik
  • Physik
  • Organik
• Geist (idea, kt sa zo svojho inobytia vracia k sebe)
  • subjektiver Geist (Wissenschaft des Inner-Menschliches)
  • objektiver Geist (Wissenschaft des Zwischen-Menschliches)
  • absoluter Geist (Wissenschaft des Goettlichen, Uebermenschlichen)

Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)

Rozdelenie vied:

• veda apriori
  • veda o dovode bytia
    • v priestore (geometria)
    • v case (aritmetika, algebra)
  • veda o dovode poznania(logika)
• veda aposteriori (empiricka veda)
  • ucenie o pricinach
    • vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
    • zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
  • ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
    • vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
    • zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
  • ucenie o motivoch
    • vseobecne - etika, psychologia
    • zvlastne - dejiny, pravna veda

.

Rebricek vied - komplexita narasta - matematika - astronomia - fyzika - chemia - biologia - sociologia

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.

Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna.

Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka)

Vedu vůbec lze určit jako celek důvodové souvislosti pravdivých vět.

Wissenschaft denkt nicht. Wissenschaft bewegt sich nicht in der dimension der Philosophie. Sie ist aber, ohne dass sie es weisst auf diese Dimension angewiesen. Zum Beispiel, Physik bewegt si in Reich von Raum und Zeit und Bewegung. Was Raum, was Zeit, was Bewegung ist kann wissenschaft als Wissenschaft nicht entscheiden. Was die Phyzik ist, kann Physik mit seiner Metoden nicht sagen.

Veda si nekladie všetky možné otázky. Veda si kladie otázky, na ktoré sa možno rozumne očakávať verifikovateľnú odpoveď. Snaží sa vybrať z celku len niečo, to rozložiť na drobné a znovu poskladať.

Organizacna struktura SAV:

• 1. Oddelenie vied o neživej prírode
  • Vedy o Zemi a vesmíre
    • Astronomický ústav SAV
    • Geofyzikálny ústav SAV
    • Geografický ústav SAV
    • Geologický ústav SAV
    • Ústav hydrológie SAV
  • Matematicko-fyzikálne vedy
    • Fyzikálny ústav SAV
    • Matematický ústav SAV
    • Ústav experimentálnej fyziky SAV
      • Oddelenie biofyziky
      • Oddelenie fyziky kovov
      • Oddelenie fyziky nízkych teplôt
      • Oddelenie kozmickej fyziky a detašované pracovisko na Lomnickom štíte
      • Oddelenie fyziky magnetických javov
      • Oddelenie subjadrovej fyziky
      • Oddelenie teoretickej fyziky
      • Laboratórium experimentálnej chemickej fyziky
      • Laboratórium materiálovej fyziky
      • Laboratórium nanomateriálov a aplikovaného magnetizmu
  • Technické vedy
    • Elektrotechnický ústav SAV
    • Ústav geotechniky SAV
    • Ústav informatiky SAV
    • Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV
    • Ústav materiálového výskumu SAV
    • Ústav merania SAV
    • Ústav stavebníctva a architektúry SAV
• 2. Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách
  • Lekárske vedy
    • Molekulárno-medicínske centrum SAV
    • Neurobiologický ústav SAV
    • Neuroimunologický ústav SAV
    • Ústav experimentálnej endokrinológie SAV
    • Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV
    • Ústav experimentálnej onkológie SAV
    • Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV
    • Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV
    • Ústav pre výskum srdca SAV
    • Virologický ústav SAV
  • Biologické a chemické vedy
    • Chemický ústav SAV
    • Ústav anorganickej chémie SAV
    • Ústav molekulárnej biológie SAV
    • Ústav polymérov SAV
    • Ústav zoológie SAV
  • Poľnohospodárske a veterinárne vedy
    • Botanický ústav SAV
    • Parazitologický ústav SAV
    • Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV
    • Ústav ekológie lesa SAV
    • Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV
    • Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV
    • Ústav krajinnej ekológie SAV
• 3. Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre
  • Vedy o dejinách
    • Archeologický ústav SAV
    • Historický ústav SAV
    • Spoločenskovedný ústav SAV
    • Ústav etnológie SAV
  • Vedy o človeku a spoločnosti
    • Ekonomický ústav SAV
    • Filozofický ústav SAV
    • Prognostický ústav SAV
    • Sociologický ústav SAV
    • Ústav experimentálnej psychológie SAV
    • Ústav politických vied SAV
    • Ústav štátu a práva SAV
    • Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
  • Vedy o kultúre a umení
    • Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
    • Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
    • Ústav dejín umenia SAV
    • Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV
    • Ústav hudobnej vedy SAV
    • Ústav orientalistiky SAV
    • Ústav slovenskej literatúry SAV
    • Ústav svetovej literatúry SAV

Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské)Systém vied

• Prírodné vedy:
  • matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie)
  • fyzika
  • astronómia
  • chémia
  • biológia
    • Zoológia - štúdium živočíchov
      • Anatómia – veda o vnútornej stavbe tela živočícha.
      • Cytológia – skúma bunky, prípadne jednotlivé bunkové organely.
      • Embryológia – študuje vývoj zárodku (embrya).
      • Etológia – zaoberá sa správaním živočíchov.
      • Fyziológia – skúma životné procesy prebiehajúce v tele živočícha.
      • Histológia – skúma živočíšne tkanivá.
      • Morfológia – zaoberá sa vonkajšou stavbou a tvarom tela živočícha a jeho jednotlivých častí.
      • Organológia – skúma jednotlivé orgány, ich špecifickú stavbu a funkciu.
      • Taxonómia (systematika) – zaoberá sa triedením živočíchov do kategórií (taxónov) na základe ich fylogenetickej príbuznosti.
      • Helmintológia – veda o červoch.
      • Entomológia – veda o hmyze.
        • arachnológia
        • dipterológia
        • hymenopterológia
        • lepidopterológia
        • parnassiológia
        • myrmekológia
        • odonatológia
      • Herpetológia – veda o plazoch a obojživelníkoch.
      • Ichtyológia – veda o rybách.
      • Malakológia alebo malakozoológia – veda o mäkkýšoch.
      • Ornitológia – veda o vtákoch.
      • Parazitológia – veda o cudzopasných živočíchoch.
      • Pedozoológia – veda o pôdnych živočíchoch.
      • Protozoológia – veda o jednobunkových živočíchoch.
      • Teriológia alebo mamalógia veda o cicavcoch.
    • Botanika - štúdium rastlín
    • Mikrobiológia - štúdium miktoorganizmov
    • Molekularna
    • Mikroskopicka
    • Makroskopicka, populacna, druhova, naddruhova
  • geológia
• Humanitné vedy
  • psychológia
  • sociológia
  • história
  • estetika
  • kulturológia
  • lingvistika
  • politológia
  • ekonómia
• Aplikované vedy
  • pedagogika
  • medicína
  • farmakológia
  • poľnohospodárske vedy
  • právo
  • knižničná a informačná veda
  • logistika
  • architektúra
  • technológia
  • genetika/génové inžinierstvo
• Interdisciplinárne vedy
  • informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
  • kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
  • antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
  • ekológia – vychádza z prírodných vied, ale rozdodujúcim činiteľom v jej výskume je ľudská spoločnosť
  • geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
• Vedy s problematickým zaradením
  • matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o vedu o metódach výskumu.
  • filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
• Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
  • teológia
  • astrológia
  • ufológia
  • spiritizmus
  • kreacionizmus

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení?

Historici vedia, že v každej oblasti poznania sa prechádza troma štádiami: 1. najprv sa predmet poznania vysvetľuje teologickým spôsobom; všetky problémy sú vysvetľované pomocou vôle nejakého božstva, ako napr. hviezdy boli pokladané za bohov, alebo vozidlá bohov. 2. Ten istý predmet poznania potom dosiahne metafyzické štádium a je vysvetľovaný pomocou metafyzických abstrakcíí, ako napr. že hviezdy sa pohybujú po kružnici, lebo je to najdokonalejší tvar. 3. nakoniec sa predmet poznania redukuje presnými pozorovaniami, hypotézami a experimentami na pozítívnu vedu, a fenomény sú vysvetľované pomocou pravidelností prírodných príčin a následkov.

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Predmetom vedy je objavovať usporiadanosť sveta (t.j. formulovať prírodné zákony)

Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.

V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis.

dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Vedec by mal žiť s výhľadom na nemocnicu.

Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie.

Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie.

Veda to sú vedomosti, ktorým rozumieme tak dobre, že ich môžeme naučiť aj počitač.

Veda je v podstate anarchistický podnik.

.úloha vedca je činiť slabší prípad silnejším a tým udržovať celok v pohybe.

Pokroku vo vede možno dosiahnuť kontrainduktívnymi postupmi, t.j. používaním hypotéz, ktoré odporujú dobre potvrdeným teóriám. Ukazuje sa, že dáta, ktoré by mohli vyvrátiť nejakú teóriu, sa často dajú získať len s pomocou nezlúčiteľnej teórie.

Anarchistická metodológia : neexistuje jediné pravidlo v epistemológii, ktoré nebolo porušené ,či už zámerným rozhodnutím alebo nechtiac. Ostáva jediné pravidlo : Čokoľvek funguje. (Anything goes)

Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol.

Mágia, toľko potlačovaná náboženstvom bola bližšia k dnešnej fyzike v dosahovaní viditeľných výsledkov. Keď starena zariekava bradavice, hovoríme tomu povera, keď niečo podobné robí profesor, hovoríme tomu terapia sugesciou. To čím sa líši mágia od vedy je absencia systematického spojenia a systematického skúsenostného overovania.

mágia - > náboženstvo - > filozofia - > materialistický empirizmus

Vedecké chápanie sveta zahrňuje:
- postoj k produktívnosti empririckej verifikovateľnosti
- pestovanie logiky ako učenia o tautologických transformáciách
- prepájanie jednotlivých oblastí skúsenosti - precizovaním pojmov a transformáciou
- snaha o konštitučnú teóriu

Vedecký jazyk sa skladá s fyzikalisticky triviálneho jazyka a fyzikalisticky odborného jazyka. Odborné termíny sa dajú formulovať pomocou výrazov triviálneho jazyka. Každá vedecká koncepcia musí byť vo svojich základných rysoch zrozumiteľná aj človeku z ulice.

Alfou a omegou vedy sú predikcie.
- Začína sa s výrokmi o pozorovaní, ktoré zahrňujú priestorové a časové určenia.
- Hovorenie samé je priestorovo-temporálne zreťazenie.
- Pomocou výrokov o pozorovaní formulujeme zákony - nie na základe logiky. Ak sa formuluje výrok,
- Ak sa formuluje výrok, porovnáva sa s celkom jestvujúcich výrokov. Ak korešponduje - zahrnie sa medzi ne. Ak nekorešponduje - označí sa ako nepravdivý, alebo sa pozmení doterajší komplex výrokov.

Cieľom prírodných vied je apodiktický súd, t.j. súd ktorý je evidentný, jasne dokázateľný. Cieľom je nájsť prírodné zákony.

Cieľom duchovných vied je asertorická veta, ktorá nedokazuje, ale uisťuje.

Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom)

Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)