Čo bolo skôr?

Neobmedzené /apeiron/ nemá počiatok, ale zdá sa, že je počiatkom iných vecí a že objíma všetko a riadi všetko, ako hovoria ti, čo okrem neobmedzeného neuznávajú ine príčiny napr. rozum alebo lásku.

Počiatkom je neobmedzený vzduch, z neho vzniká čo je, bolo a bude, bohovia a božské veci, ostatné však vzniká z potomstva vzduchu. Podoba vzduchu je takáto: keď je celkom rovnaký, je neviditeľný, chladom, teplom, vlhkom a pohybom sa však stáva viditeľným. Stále sa hýbe: lebo keby sa nehýbal, nemenil by sa natoľko ako sa mení. Rozdielne sa javí, ak je zhustený alebo zriedený. Keď sa totiž zriedi, stáva sa ohňom, zhustený však sa stáva vetrom, pri silnejšom zhustení stáva sa zo vzduchu oblak, pri ešte silnejšom zhustení voda, ešte viac zhustený stáva sa zemou a pri najväčšom zhustení kameňom.

Zo všetkých veci nič také nezaniká ani nevzniká, čo by už predtým nebývalo. Tým však, že sa veci miešajú a rozlučujú, menia sa.

Ako pôvodcu pohybu a vzniku /sveta/ postavil Anaxagoras rozum...

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Skutočnosť je prv ako možnosť. /Met9kniha8kap= nemôže vzniknúť jednouché zo zložitého? .

Súcno v skutočnosti /energeia=en+ergon=byt v práci/ a v možnosti /dynamis/: Učenie, ktoré možnosť a skutočnosť stotožňuje, usiluje sa celkom odstrániť zo sveta niečo, čo nie je bezvýznamné.. Že niečo môže byt, ale nie je a že niečo môže nebyť a je. /Metafyz9kniha3kap .

Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./

Z najvyššieho princípu emanuje (vyžaruje) ostatná skutočnosť vo forme henád. Z prabytia vznikajú henády ako božstvá, ktoré sú spájajúcimi ohnivkami medzi prajednom a ďalej sa vytvárajúcimi vecami, z henád emanujú duchovné entity, dostupné len rozumovému poznaniu, z nich súcna zmyslové a nakoniec bytosti prostredné, dostupné rozumu i zmyslom. Každý z týchto emanačných stupňov má ešte ďalšie stupne v hierarchii čiastkových emanácií.

Jedna substancia nemôže byť vytvorená inou substanciou.

Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.

Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás).

Musí však vyvolať údiv, že tézy: z ničoho nevzniká nič, alebo z niečoho vzniká niečo, počúvame prednášať bez všetkého ešte aj dnes, bez toho, aby si prednášajúci uvedomili, že sú základom panteizmu, a neberúc do úvahy, že starí myslitelia už vyčerpali skúmanie týchto téz. Pretože už starí myslitelia prišli jednoduchou reflexiou na to, že téza: z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia.

Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.

Neuznávam intelekt za počiatok všetkého.

Pojem Boha ako tvorcu bol zruseny, ale nie je zrusena idea, ze podstata predchadza bytie.

Bohovia vznikli neskôr ako vznikol svet. / The gods are later than this world’s production.