Ako vzniká nenávisť?

Dôsledkom toho všetkého je, že ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti...

Nenávisť vyvoláme dobrým skutkom práve tak ako zlým.

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku.

Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.

Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska.

Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.

Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.

Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť.

Ak v niekom nejaký príslušník iného stavu alebo iného národa vyvolá radosť alebo smútok, sprevádzaný ako príčinou ideou ideou tohoto človeka ako príslušníka celého stavu alebo národa vôbec, tak bude milovať alebo nenávidieť nielen jeho, ale všetkých príslušníkov toho istého stavu alebo národa.

Nenávisť je smútok sprevádzaný ideou vonkajšej príčiny.

Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.

Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.

Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí.

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Nenávidíme to, od čoho závisíme. Protiví sa nám to, čo je závislé od nás. / Simone Weilova

Mizantropia vzniká v človeku, ak k niekomu pojme silnú dôveru bez príslušnej znalosti a verí, že ten človek je úplne pravdivý, poctivý a verný, ale o niečo neskôr zistí, že je to človek zlý a nespoľahlivý, a ak sa mu to stane aj s iným... Keď niekto zažije takú skúsenosť častejšie, a najmä s ľuďmi, ktorých považoval za najbližších a najdôvernejších priateľov, zanevrie nakoniec na všetkých a domnieva sa, že na nikom nie je nič dobrého.

Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá).

Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod Zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. 22 No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!

Kršna, čo vedie človeka k tomu, aby konal zlé skutky, dokonca i proti svojej vôli : pod určitým nátlakom? ŠRÍ KRŠNA : Guna radžas má dve tváre, hnev a žiadostivosť - dravosť a ničenie. Poznaj ich - sú to tvoji nepriatelia. Dym skrýva oheň, prach pokrýva zrkadlo, lono skrýva zárodok. Žiadostivosť skrýva átmana vo svojich nenávistných plameňoch, ktoré sú večným nepriateľom múdrych.

Médiá vnášajú do spoločnosti nasranú náladu. ...... Z tých médií srší nenávisť, zloba a nasranosť. Tak ako môžete byť spokojný, keď všade okolo seba zlobu a nenávisť...A kedy môžu politici robiť svoju robotu, keď sa majú stále brániť obvineniam druhých alebo obviňovať druhých?

Živočíšne blaho sa nezväčšuje pri zvýšenej snahe o udržanie a zväčšenie svojich pôžitkov : takáto snaha vedie skôr k zmäkčilosti, presýtenosti, nude, apatii, starosti, strachu, podozrievavosti, zlobe, nenávisti, chorobe, rozumovému úpadku.

Aj zdanlivo nevedecké, naše medziľudské problémy, že sme príliš sebci, nemáme sa radi, alebo nenávidíme toho druhého, nevieme byť empatický...sú len prejavmi biochémie nášho mozgu.

Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa.

Ľudia sú ako dikobrazy. V zime sú dikobrazy zmietané medzi dvoma utrpeniami. Buď sa od seba držia ďalej a trpia zimou. Alebo sa pritúlia, aby sa zahriali, ale potom sa svojimi ostňami navzájom prepichujú. Takže hľadajú prijateľný kompromis medzi ľadovou samotou a pichľavou blízkosťou.

Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými.

Vývoj ide tak rýchlo, a udalosti prichádzajú tak rýchlo, že bežný človek to vôbec nedokáže stráviť. A pretože to nemôže stráviť, tak vznikajú v ľuďoch skratkovité názory, ktoré sa potom stavajú veľmi rýchlo proti sebe a naraz vidíte, že sú ľudia zúfalí, nenávistní, a akoby vojna prenikala aj do štátu, kde sa nebojuje.

Chovateľom hydiny sa niekedy stáva, že sa im hydina, najmä sliepky začnú ozobávať a vytŕhať si perie, obvykle v zadnej časti tela. Tento zlozvyk môže prepuknúť až do kanibalizmu, keď sa jednotlivé kusy navzájom pozabíjajú. Vyskytuje sa to u každého druhu hydiny, no u sliepok najčastejšie. Ide tu o agresívnych jedincov, ktorých treba oddeliť od ostatných, prípadne už i poranených kusov. Prečo? Hydina takto reaguje na stres, ktorý prežila napríklad počas prepravy, zmeny ustajňovacích priestorov, zmeny krmiva, alebo ktorý práve prežíva. Tu sa najčastejšie vyskytuje stres z prehustenia chovateľských priestorov, vplyv iných hlučných okolností v okolí tejto hydiny, príliš veľa svetla v odchovnom zariadení, príliš teplo alebo veľká zima, rovnako aj zmena klimatických podmienok v počasí.