predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Aristoteles
Pozri tiež: Jeho východiská a závery
Diela :
Povedali o ňom
Niekto : Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety. >>
Niekto : Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať. >>
| Aristoteles | Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu. |
| Aristoteles | Slobodný človek nie je nikomu užitočný. |
| Aristoteles | Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. |
| Aristoteles | Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický |
| Aristoteles | Hlavnou podmienkou k šťastiu je (okrem určitých fyzických podmienok) život vedený rozumom. |
| Aristoteles | Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. |
| Aristoteles | Slobodný človek nie je nikomu užitočný. |
| Aristoteles - demokracia | Základom demokratického štátu je sloboda. |
| Aristoteles | Dobro je to,
k čomu všetko smeruje. |
| Aristoteles | Poslaním umenia je očistiť (katarzia) myseľ od zlých pohnútok a viesť človeka k mravnej dokonalosti. |
| Aristoteles | Podstata je príčinou bytia vo veciach. |
| Aristoteles | Sú tri druhy priatestva. Priateľstvo kôli úžitku, priateľsvo kôli zábave, priateľstvo dobrých. |
| Aristoteles | Priatelstvo - jedna duša v dvoch telách. |
| Aristoteles | Boh je čisté myslenie. Intelekt. |
| Aristoteles | Boh je nehybný hýbateľ. |
| Aristoteles | Otec je príčinou dieťata
|
| Aristoteles | Priestor je súbor jednotlivých miest (do ktorých možno umiestniť hmotu), podmienka pohybu./wikipedia |
| Aristoteles | Boh je nehybný hýbateľ. |
| Aristoteles | Celok je viac ako súčet častí. |
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof