budhistická filozofia

Filozofi školy

Povedali o nej

Niekto : Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind") >>

Arthur Schopenhauer : Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha) >>

Niekto : Prostú analógiu s účtovníckou knihou, čiže predstavu, že človek sa môže karmovo zadĺžiť a potom svoj dlh znovu splatiť, nájdeme v celej indickej literatúre vrátane buddhistických diel, pretože majú skutočne staroveký pôvod. (ad indická filozofia, védanta, budhistická filozofia,mahajána) >>

Friedrich Nietzsche : Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Friedrich Nietzsche : Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Niekto : Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia) >>

Niekto : budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou). >>

Atiśa : tri školy budhizmu: Theravāda (výlučná viera v Gautamu Budhu), Mahāyāna (viera, že Gautama Budha je jedným z mnohých budhov) a Vajrayāna (ktorá kladie dôraz na jogu). ..tri stupne nasledujú postupne a musia sa cvičiť v tomto poradí. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia) >>

Martin Heidegger : Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia) >>

Niekto : Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html) >>

Niekto : Klam ktorý sa budhizmus snaži odstrániť, je ilúzia toho že sme od ostatných oddelení, že sme samostatné jednotky, uzavreté vo svojej koži, nezávisle sa rozhodujúce a konajúce, ktoré spájajú zo svetom iba cez zmysly. V skutočnosti sme však do sveta votkaní, prepojení so všetkými. Všetko čo spravíme vplýva na všetkých, všetci o tom okamžite ( i keď možno podvedome ) vedia. (ad budhistická filozofia ) >>

Niekto : Zatiaľ čo teizmus (kresťanstvo, judaizmus, islam) učí, že Boh vidí všetko a preto sa treba správať slušne, buddhizmus účí, že všetci vidia všetko , resp. všetko je poprepájané a preto sa treba správať slušne. (ad budhistická filozofia ) >>

Niekto : budhistická filozofia popiera základnú štruktúru cez ktorú sme zvyknutí pozerať sa na svet - cez substanciu - atribút. Sme zvyknutí si myslieť, že pod všetkými zmenami, ktoré vidíme okolo nás, niečo stále pretrváva. Všetky náboženstvá a filozofie na východe a západe túto štruktúru nejako uznávali a pomenovali to čo pretváva ako Boh alebo atóm, dušu alebo átmán. budhistická filozofia sa v tomto odlišuje od všetkých ostatných >>

Niekto : Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Niekto : Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Súčastní budhisti hovoria, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, ateitstický a všetko nadprirodzené doňho prišlo len z iných tradícií - hinduizmu, ktorý verí v peklá a nebá a božstvá, s ktorými sa budhistická filozofia musela vyrovnať. Budha však týmto veciam tiež veril. >>

Niekto : Budha sám navyše sám seba považoval za niečo viac ako človek a dokonca niečo viac ako božstvo. Božstvá totiž nie sú v budhistickej filozofii stvoritelia sveta - tiež sú to len bytosti rovnako viazané karmou. Božstvá zomierajú a znovu sa rodia ako človek alebo zviera. Taktiež vy sa môžete znovuzrodiť ako božstvo. Racionalistické krídlo v budhizme hovorí, že to sú len metafory. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Budhizmus je ateistické náboženstvo - je chytľavé ale nezmyselné vyjadrenie. (ad budhistická filozofia) >>

Slavoj Žižek : Budhizmus sa zaoberá problémom utrpenia. Jeho prvý axióm je, že nikto nechce trpieť. A hneď tu mám s tým problém. Psychoanalýza nám hovorí, že chceme trpieť. (ad budhistická filozofia) >>

Slavoj Žižek : Jednou z mystifikácii budhizmu tu na západe je, že príliš identifikujeme budhizmus s meditáciou. V krajinách ako Thajsko, Barma kde sa budhizmus žije, iba veľmi malá menšina ľudí medituje. Je to akýsi ideál. Pre väčšinu ľudí byť budhistom znamená - nespôsobuj veľa utrpenia a pod.. (ad budhistická filozofia) >>

Slavoj Žižek : Pojem osvietenia v budhizme je dvojaký. Keď budhisti hovoria o osvietení, oscilujú medzi dvoma extrémami. Na jednej strane je idea, že osvietenie je jednoducho zmena vo vnútornom vnímaní človek, t.j. že navonok sa vo svete nič nemení, iba človek zmení svoj postoj.... môže byť aj vojakom vo vojne a bojovať so súcitom ku všetkým bytostiam. Na druhej strane je úplné zanechanie , únik z tohto sveta. Bodhisattva má túto druhú možnosť, ale zo súcitu ku všetkým bytostiam sa vracia k prvej možnosti. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána) >>

Pierre Teilhard de Chardin : Východné náboženstvá (povedzme budhizmus, aby sme uvažovali presnejšie) sú veľmi zvodné tým, že sú výsostne univerzalistické a kozmické. Zmysel pre všetko - táto miazga všetkej mystiky - nevytrskol nikde tak bohato ako na pláňach indie. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Kresťanský kríž symbolizuje utrpenie, ako sa aj zvykne hovoriť, že každý si nesieme svoj kríž. To je ale aj prvá pravda zo štyroch vznešených právd budhizmu - Existuje utrpenie. (ad Kresťanstvo, budhistická filozofia) >>

Niekto : Budhistický majster sa nevyjadril k otázke, čo má robiť adept, keď trpí pľúcnou chorobou.
Taký adept sa nemôže zhlboka nadýchnuť.
Nemôže poriadne vydýchnuť.
Ako má praktikovať zazen?
A je správne dýchanie jediná cesta k osvieteniu?
Choré telo znemožní únik z vlastnej smrteľnej pasce.
Duch v takom tele nad telom nikdy nezvíťazí.
Toto telo raz umrie a duch v tele nestihne ani len nazrieť do svojej nekonečnej hlbiny. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Plávanie je prejav pudu sebazáchovy.
Plával by Dalajláma? (keby ho hodili do vody)
Plával by Buddha?
Čosi strašné v ňom odvetilo: plávali by.
Tak skoncoval s Dalajlámom i buddhizmom ale inak nevyriešil nič. (ad budhistická filozofia) >>

Výroky v duchu tejto školy:

Niekto : Všetky bytosti sú tak úzko navzájom previazané v kruhu znovuzrodení, že už niekedy boli našimi otcami a matkami. Preto tak ako sa mám správať úctivo voči rodičom, mal by som sa správať voči všetkým bytostiam. >>

Niekto : Kým žijeme, mali by sme premýšľať o tom, akým človekom sa stávame. >>

Niekto : Najdôležitejšie je rozvinúť v sebe dobré, hrejivé srdce. >>

Niekto : Čo sa v tomto živote naučíš, v budúcom akoby si našiel. >>

Niekto : Starajte sa o svoju karmu. >>

Niekto : Prečo Boh Kainovu obetu neprijal a Ábelovu prijal? Lebo Kain mal horšiu karmu, pravdepodobne kôli svojej žiadostivosti a zlým skutkom. Hned na to však Boh poradil Kainovi, ako si karmu zlepšiť - treba konať dobré skutky. Kain však namiesto toho, aby pracoval na svojej karme a nezávidel druhým ich lepšiu karmu, podľahol hnevu a žiadostivosti a ešte viac si karmu zhoršil. >>

Niekto : Na koniec utrpenia nemusíme čakať, ale jestvuje technológia - meditácia, ktorá ten koniec utrpenia, koniec znovuzrodzovania môže navodiť (4. vznešená pravda ) >>

Niekto : Jedinou cestou k vyslobodeniu, k nirváne je meditácia. Lebo jediné, čo nás k tomuto svetu viaže je naša karma. Ty si môžeš karmu zlepšovať, keď je tá tvoja karma dobrá, tak je tvoj život lepší, ak je zlá, tak je horší to s čím Buddha prichádza je technológia nie vylepšenia karmy, ale odstránenia karmy. Buddha hovoril, že treba robiť dobré skutky a zlepšovať si karmu, ale to hovoril len pre laikov. To čo majú robiť mnísi je karmu eliminovať. Pretože aj dobrá karma je zlá karma, lebo ťa viaže k týmto znovuzrodeniam. Akokoľvek dobrý život môže byť , ono sa to zvrtne. >>

Niekto : Sme tým čo jeme. / we are what we eat >>

Niekto : Theravada mnísi a mníšky sa tradične živia zberom almužny a všeobecne musia jesť všetko, čo im je dané, vrátane mäsa. Výnimka z tohto pravidla pre almužnu je, keď mnísi a mníšky videli, počuli alebo vedeli, že zviera (zvieratá) boli konkrétne usmrtené, aby nakŕmili hľadačov almužny. určité zvieratá, ako sú psy a hady, ktoré sa v starej Indii považovali za nečisté . Rovnaké obmedzenie sledujú aj niektorí laickí budhisti a je známe ako konzumácia „trojnásobne čistého mäsa“ >>

Niekto : V protiklade ku Theravada tradícii, v tradícii Mahayana je niekoľko sutier kánonov Mahajana, vrátane častí Lankavatara Sutra a Surangama Sutra, obsahujúcich výslovné zákazy konzumácie mäsa . Kláštorná komunita v čínskom buddhizme, vietnamskom buddhizme a väčšine kórejského budhizmu striktne dodržiava vegetariánstvo. >>

Niekto : Japonské budhistické sekty sa všeobecne domnievajú, že Buddha jedol mäso. Všetky japonské sekty buddhizmu Kamakura (Zen, Nichiren, Jodo) uvoľnili Mahayana vinaya, a preto je vegetariánstvo voliteľné. >>

Niekto : Meditácia o škaredosti je jednou z metód odporúčaných žiakom, v ktorých je silná sexuálna túžba a ktorí svojim vášňam často podliehajú. V priebehu tejto meditácie si predstavujeme, ako sú telá všetkých ľudí zložené zo žíl, chrupaviek, vnútorností a podobne. >>

Niekto : Zmyslom života je ukončiť všetko utrpenie. >>

Niekto : Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty. >>

Niekto : Konajúci človek neustále podlieha premenám, rodí sa znovu. Osoba, ktorou sme boli vo chvíli narodenia, a osoba, ktorá na konci života zomiera, nie je ten istý človek. >>

Niekto : Svet nie je nič iné, než naša konštrukcia a preto ho môžeme meniť. >>

Niekto : Štastie pochádza z dobrej karmy. >>

Niekto : Vyslobodenie spočíva v tom, že sa naučíme vidieť veci tak ako sú (teda bez podstaty) >>

Niekto : Zoznam 10-tich dokonalostí :
Dāna pāramī: generosity, giving of oneself
Sīla pāramī: virtue, morality, proper conduct
Nekkhamma pāramī: renunciation
Paññā pāramī: wisdom, discernment
Viriya pāramī: energy, diligence, vigour, effort
Khanti pāramī: patience, tolerance, forbearance, acceptance, endurance
Sacca pāramī: truthfulness, honesty
Adhiṭṭhāna pāramī : determination, resolution
Mettā pāramī: goodwill, friendliness, loving-kindness
Upekkhā pāramī: equanimity, serenity
Two of the above virtues, mettā and upekkhā, also are brahmavihāras.
>>

Niekto : Zlé je to, čo spôsobuje utrpenie cítiacich bytostí. >>

Niekto : Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti. >>

Niekto : Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus) >>

Niekto : Keď vyhodím do výšky kameň a zabudnem na to, tak keď mi potom kameň spadne na hlavu, pýtam sa prečo mi spadol kameň na hlavu >>

Niekto : Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. >>

Niekto : To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty. >>

Niekto : Za veľké zásluhy v minulých životoch sa niekto narodí ako človek. >>

Niekto : Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje. >>

Niekto : Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty. >>

Niekto : Mali by sme si vypestovať zmysel pre jednotu ľudstva tým že budeme považovať ostatných ľudí za našich bratov a sestry. >>

Niekto : Skutočný mier prichádza prostredníctvom vzájomného porozumenia a úcte k blahu toho druhého >>

Niekto : Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). >>

Niekto : Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch. >>

Niekto : Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd? >>

Niekto : Budhizmus je všeobecnejší ako kresťanstvo, pretože učí súcit so všetkými cítiacimi bytosťami, nielen ľudmi. >>

Niekto : Istota spasenia vs. istota reinkarnácie. >>

Niekto : Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu. >>

Niekto : Prečo sa budhizmu v Košiciach nedarí? - Lebo sa presadzuje ako činnosť popri zamestnaní. Človeku čo má prácu, pridajú ešte prácu meditačnú. Ostáva iba slabé lákadlo úniku do kláštora v Kórei, ale to stojí peniaze. Čo sa týka košických budhistov, najosvietenejší je ten, ktorý má najľahšiu prácu, potom hneď tí, čo sú nezamestaní. >>

Niekto : Budhizmus je vierou budúcnosti. Veľa kresťanov časom uzná, že Ježíš bol inkarnáciou Buddhu. Číňania a Indovia prevážia počtom. >>

Niekto : Jedného bojovníka zasiahol šíp a ten bojovník mal teraz strašne veľa otázok o tom šípe. Ale čo má ten bojovník teraz robiť nie je uvažovať o realite šípu a jeho vlastnostiach, ale si šíp vytiahnuť lebo vykrváca. Pointa budhizmu je podobná, neprísť na nejaké metafyzické vysvetlenie sveta, ale odstrániť utrpenie >>

Niekto : Čím sa stávame sa odvíja od toho čo robíme. >>

Niekto : Neexistuje sedem miliard vedomi a jeden spolocny svet, ale jedno spolocne vedomie a sedem miliard svetov. >>

Niekto : Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu. >>

Niekto : Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze... >>

Niekto : Ja neexistuje. >>

Niekto : Zaiste, karmu a znovuzrodenie možno nepochybne považovať za metafyzické témy, no Buddha ich pretavil do empirickej roviny, v ktorej ich môžeme zažiť aj my. >>

Niekto : Naša myseľ je ako pohár čistej vody. Ak do vody pridáte soľ, stane sa slanou; ak pridáte cukor, stane sa sladkou; ak pridáte výkaly, budú z nej splašky. Voda je však pôvodne čistá. Žiadne myslenie, čistá myseľ. Čistá myseľ, žiadny problém. >>

Niekto : Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind") >>

Niekto : Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. >>

Niekto : Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind") >>

Niekto : Všetci umierajú, ale nikto nie je mrtvý. >>

Niekto : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie). >>

Niekto : Svet je výsledkom kolektívnej karmy všetkých bytostí, individuálnych vedomí. >>

Niekto : Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma, činy spútavajú bytosti ako svorník a svet sa rúti vopred ako voz. >>

Niekto : Svet nie je nič iné, než naša konštrukcia a preto ho môžeme meniť. >>

Niekto : Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze... >>

Niekto : Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje. >>

Niekto : Lepšie by bolo prekladať "dukkha" nie ako "utrpenie" ale ako "frustráciu". Túto frustráciu človek potom vkladá do všetkého čo vidí, a preto nevidí vecí aké sú. >>

Niekto : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie). >>

Niekto : V prípade stavov ako smrť či kóma, to znamená, že na určitý čas môžeme stratiť vedomie alebo zomrieť a znovu sa narodiť, pričom latentne, takrečeno na nevedomej úrovni vedomia, stále existuje úschovňa všetkých karmových odtlačkov a sklonov. Preto sa alajavidžnána volá zásobáreň vedomia (a niekedy aj substrát uvedomelosti). Je to trvalejší stav, ako sú naše vedomé stavy. >>

Niekto : Čím sa stávame sa odvíja od toho čo robíme. >>

Niekto : Všetko naše utrpenie pochádza z toho omylu, že existujú nejaké nemenné veci, ktoré sú hodné nášho obdivu alebo odporu. >>

Niekto : Dívaj sa na svet široko a nie úzko. Ak sa dívaš na svoje problémy úzkym pohľadom zdajú sa veľké, ale keď rozšíriš svoj pohľad, zmenšia sa. >>

Niekto : Myseľ je nestála v tom zmysle, že je ako rieka, každú sekundu má iné myšlienky. Je ako kvet, ktorý sa vyvíja, rastie. Rozvíjanie múdrosti (tréningom mysle) je ako pestovanie kvetu, ktorý je každú sekundu iný a nakoniec rozkvitne. >>

Niekto : Pokiaľ by existovalo niečo stále a nezávislé od nás (t.j. nejaká substancia), tak by sme na to nemohli vplývať, tak by sme to nemohli zmeniť, tak by sme nemohli žiť svätý život, ktorý by celý svet zmenil, oslobodil všetky cítiace bytosti.. >>

Niekto : V prípade stavov ako smrť či kóma, to znamená, že na určitý čas môžeme stratiť vedomie alebo zomrieť a znovu sa narodiť, pričom latentne, takrečeno na nevedomej úrovni vedomia, stále existuje úschovňa všetkých karmových odtlačkov a sklonov. Preto sa alajavidžnána volá zásobáreň vedomia (a niekedy aj substrát uvedomelosti). Je to trvalejší stav, ako sú naše vedomé stavy. >>

Niekto : Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma, činy spútavajú bytosti ako svorník a svet sa rúti vopred ako voz. >>

Niekto : Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). >>

Niekto : Sme tým čo jeme. / we are what we eat >>

Niekto : To kým sme, je výsledkom našich predchádzajúcich činov. Sme svojimi stvoriteľmi. (Nie Boh a rodičia sú zodpovední za to, aký sme) >>

Niekto : Sme zmena. >>

Niekto : To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty. >>

Niekto : Ja neexistuje. >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Niekto : Tí čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti. >>

Niekto : Všetko naše utrpenie pochádza z toho omylu, že existujú nejaké nemenné veci, ktoré sú hodné nášho obdivu alebo odporu. >>

Niekto : Tento svet je nespokojivý. Sú tu dobré veci i zlé veci, ale v konečnom dôsledku je svet neuspokojivý. (1. vznešená pravda) >>

Niekto : Tento svet je nespokojivý. Táto neuspokojivosť má svoj počiatok, nie je inherentnou súčastou bytia, je to len časť samsáry, tohoto kolobehu znovuzrodenia, z ktorého sa dá vystúpiť. (2. vznešená pravda) >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Niekto : Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty. >>

Niekto : Tí čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti. >>

Niekto : Prečo Boh Kainovu obetu neprijal a Ábelovu prijal? Lebo Kain mal horšiu karmu, pravdepodobne kôli svojej žiadostivosti a zlým skutkom. Hned na to však Boh poradil Kainovi, ako si karmu zlepšiť - treba konať dobré skutky. Kain však namiesto toho, aby pracoval na svojej karme a nezávidel druhým ich lepšiu karmu, podľahol hnevu a žiadostivosti a ešte viac si karmu zhoršil. >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Niekto : Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus) >>

Niekto : Vojna nie je nič iné, než naša konštrukcia a výslednica našich vedomí, našich túžob. >>

Niekto : Putin je reinkarnáciou Hitlera. >>

Niekto : Rusko ani USA ani žiadny iný štát neexistujú. >>

Niekto : Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). >>

Niekto : Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch. >>

Niekto : Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd? >>

Niekto : Mnoho ľudí sa dokáže rozpomenúť vplyvom hypnózy na minulé životy. >>

Niekto : Prečo nás tak zaujíma história? Pretože sme to boli my, kto sme vtedy žili. >>