Citáty filozofov


Niekto 2019 až 2020 odpovede zkadetade

Otázky :

Trpí niekto viac a niekto menej?

Prečo rozsievač /boh/ hádže niektoré semená na cestu, iné na skalu a do tŕnia?

Prečo niekto musí trpiet viac a niekto menej?

Citáty :

Biblia - Nový zákon : Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal.... / interpretacia - Boh je laska. Najvacsia laska ked sa niekto obetuje za druheho. Jezis sa obetoval za nas. Boh je spravodlivy. Za nase hriechy musel niekoho potrestat. Potrestal svojho syna. Boh obetoval svojho syna za nas. >>

Biblia - Nový zákon : Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. >>

Guatama Buddha : Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných. >>

Sokrates : Uvážme však aj to, že je veľká nádej, že je to niečo dobré. Smrť je totiž jedno z dvoch; totiž alebo nie je nič a mŕtvy nemá o ničom nijaký pocit, alebo je smrť podľa toho, čo sa povráva, akási premena a pre dušu presťahovanie sa z tohto miesta na iné. Ak teda pri smrti niet nijakého pocitu, ale je to spánok, keď človek zaspí a nemá vôbec nijaký sen, potom by smrť bola obdivuhodným ziskom. Myslím si totiž: keby si mal niekto vybrať tú noc, v ktorej tak spal, že sa mu vôbec nesnívalo, a porovnávať s ňou ostatné noci a dni svojho života a po uvážení povedať, koľko dní a nocí v svojom živote prežil lepšie a príjemnejšie ako spomínanú noc, myslím, že by v provnaní s ostatnými dňami a nocami ani sám perský kráľ, nieto ešte obyčajný človek, nenašiel veľa takých nocí. >>

Platon (pov. Aristokles) : Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku. >>

Aristoteles : Matematika skúma to čo je nehybné teda nemenné a odlúčené (aspoň niektoré matematické útvary sú také). >>

Epikuros : Je uzitocne zdrzovat sa niektorych slasti, aby sme neskor nemuseli znasat horsie bolesti. >>

Ježiš Nazaretský : A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. 4 A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? 5 Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. >>

Ježiš Nazaretský : Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve. (ak to berieme doslovne, tak sa to nesplnilo) >>

apoštol Pavol : Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. 26 On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28 V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. >>

apoštol Pavol : Pokrm nás však nepribližuje k Bohu. Ak nejeme, nič nestrácame, ak jeme, nič nezískame. 9 Len dbajte, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Ak totiž teba, ktorý máš poznanie, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme, či sa tým aj jeho slabé svedomie neposmelí, aby aj on jedol mäso obetované modlám? 11 A tak slabý brat, za ktorého zomrel Kristus, zahynie pre tvoje poznanie. Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13 Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata, radšej nebudem vôbec jesť mäso, len aby som svojho brata nepohoršil. >>

Tomas Akvinsky : Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha. >>

Mistr Eckhart : Niektorí ľudia si myslia, že Boha uvidia, akoby on stál tam a oni tu, ale tak tomu nebude. Boh a já jedno sme. Tím, že boha poznávam, privádzam ho k sebe, láskou k nemu doň prenikám. >>

Benedictus de Spinoza : Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom. >>

Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčasne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihneď sa rozpamätá aj na ostatné. >>

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou. / Niekto by mohol namietať, že každý človek má vlastný rozum. >>

Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom. >>

Benedictus de Spinoza : ..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné. >>

Benedictus de Spinoza : Všetky telesá sa niektorými vlastnosťami zhodujú. >>

Benedictus de Spinoza : Ak sú niektoré telesá, z ktorých sa jednotlivá vec skladá, nútené zmeniť pohyb smerujúcim jedným smerom na pohyb smerujúci iným smerom, a to tak, že môžu vo svojic pohyboch pokračovať a odovzdávať si ich navzájom tým istým spôsobom ako predtým, jednotlivá vec si takisto zachová svoju prirodzenosť bez akejkoľvek zmeny svojej formy. >>

Benedictus de Spinoza : Spomedzi jednotlivých vecí, z ktorých sa skladá ľuské telo, sú niektoré tekuté, niektoré mäkké a napokon niektoré tvrdé. >>

Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. >>

Benedictus de Spinoza : To, čo je spoločné a vlastné ľuddskému telu a niektorým vonkajším telesám, ktoré působia na ľudské telo, a čo je rovnako v každej ich časti i v celku, toho idea bude adekvátna aj v mysli. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku. >>

Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že sa niekto teší z veci, ktorú môže vlastniť len on sám, pokúsime sa spôsobiť, aby ju nevlastnil. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému. >>

Benedictus de Spinoza : Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska. >>

Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť. >>

John Locke : ak niekto niečo vlastní, stáva sa to časťou jeho osoby. Vychádza teda z premisy, že všetko, čo možno označiť ako moje, je vlastníctvom. Ak je teda telo, ktoré patrí k mojej existencii, mojím, potom je aj mojím vlastníctvom. >>

Jean Jacques Rousseau : Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení. >>

Immanuel Kant : Pozorujeme v sebe rozličné stavy mysle – city, predstavy. Akokoľvek sa navzájom líšia, jedno majú spoločné: prebiehajú v čase. Čas nepochádza z niektorého z týchto stavov, je podmienkou, bez ktorej o nich nemôžeme mať vôbec žiadnu skúsenosť. Čas je všeobecný a nutný, je to a priori daná forma nášho vnútorného názoru. Avšak i všetko vonkajšie je nám dané len vo forme predstáv v nás. >>

Edmund Burke : Správne proporcie tela - niektorí hovoria, že má byť sedemnásobkom hlavy, podľa iných až osemnásobkom. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú. >>

Arthur Schopenhauer : Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný. >>

Franz Brentano : Súdy sú vždy existenciálne. Keď niekto súdi, že S je P, súdi že existuje nejaké S ktoré je P. >>

Friedrich Nietzsche : Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu. >>

Moritz Schlick : Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí) >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofiu považujem za druh terapie, za úsilie vyslobodiť muchu z flase. Je to pokus novým spôsobom premyslieť niektoré z čudných otázok, ktoré si filozofi kladú a priviesť ich k tomu, aby si ich prestali klásť. >>

Thomas Kuhn : Ukazuje sa,že niektoré zmeny vo vede mávajú formu konverzie na inú vieru. >>

Jacques Derrida : Niektorí sovietski filozofi mi povedali v Moskve pred niekoľkými rokmi, že najlepším prekladom slova perestrojka je určite "dekonštrukcia". Jacques Derrida >>

Richard Rorty : Witgenstein povazoval filozofiu za druh terapie, za usilie vyslobodit muchu z flase. Filozofia nebola pre neho tym, cim bola pre Heideggera - novym premyslenim tradicie. Pokusal sa skor novym sposobom premysliet niektore s cudnych otazok, ktore si filozofi kladu a priviest ich k tomu, aby si ich prestali klast.(ad Ludwig Wittgenstein) >>

Niekto : U tureckých pašov bol zaužívaný zvyk, že sa prestriedali vo vládnutí na rôznych územiach. Bol to prostriedok proti korupcii, pretože čím niekto dlhšie pôsobí v istej lokalite, tým viac vznikajú neformálne vzťahy a zväzky, kt. narúšajú formálne pravidlá. >>

Niekto : Láska má počiatok, ale nie koniec. Láska nie je vášeň, láska nie je emócia. Láska je hlboké pochopenie, že vás niekto nejakým spôsobom dopĺňa. Niekto z vás robí úplný kruh. Prítomnosť druhého posilňuje vašu vlastnú prítomnosť. Láska vám dáva slobodu byť sám sebou, nie je majetnícka. Preto buďte opatrní - nikdy nezamieňajte sex s láskou, inak budete sklamaní. Buďte bdelí, a keď začnete mať u niekoho pocit, že jeho samotná prítomnosť, rýdze prítomnosť - nič iné, nič ďalšieho netreba, stačí, že ten druhý je, a to stačí ku šťastiu ... a vo vašom vnútri začne niečo kvitnúť, začnú v ňom vyrastať tisíce lotosových kvetov, potom ste zamilovaní.Vtedy môžete prekonať všetky ťažkosti, ktoré prináša realita. Potom zdoláte všetky obavy a nepríjemnosti, a vaša láska bude stále kvitnúť, pretože ťažkosti sa zmenia vo výzvu. A vaša láska bude silnieť ich prekonávaním.Láska je večnosť. Ak existuje, potom rastie a rastie. Láska má počiatok, ale nie koniec.. >>

Niekto : NEUROCHEMIKA ŠŤASTIA:
1. Endokanabinoidy: Molekuly blaženosťi Endokanabinoidy sú kanabis vlastnej výroby, ktorý pracuje na receptoroch CB-1 a CB-2 kanabinoidného systému. Anandamid (zo sanskrtu Ananda- čo znamená Blaženosť) je najznámejším endokanabinoidom. Je zaujímavé, že z rastliny konope bolo izolovaných najmenej 85 rôznych kanabinoidov.

2. Dopamín: Molekula odmeňovania Dopamín je zodpovedná za správanie založené na odmene a hľadania potešenia. Každý typ správania sa pri hľadaní odmeny, ktoré bolo študované, zvyšuje úroveň prenosu dopamínu v mozgu. Ak chcete získať dávku dopamínu, stanovte si cieľ a dosiahnite ho. Mnoho návykových drog, ako napríklad kokaín a metamfetamín, pôsobí priamo na dopamínový systém.

3. Oxytocín: Vzťahová molekula Oxytocín je hormón priamo spojený s ľudským putom a zvyšuje dôveru a lojalitu. V niektorých štúdiách boli vysoké hladiny oxytocínu v korelácii s romantickým vzťahom. Niektoré štúdie uvádzajú, že ak je pár dlhší čas oddelený, nedostatok fyzického kontaktu znižuje oxytocín a vyvoláva pocit túžby znova sa spojiť s touto osobou.

4.Endorfín: molekula zabíjajúca bolesť. Názov Endorfín v preklade znamená morfín vyrobený vo vnútri (tela). Endorfíny svojou chemickou štruktúrou pripomínajú opiáty a majú analgetické vlastnosti. Endorfíny sú produkované hypofýzou a hypotalamom pri namáhavých fyzických námahách, pohlavnom styku a orgazme. Urobte z týchto aktivít súčasť svojho bežného života, aby endorfíny pumpovali. Endorfíny sa už nespájajú natoľko s "bežeckou špičkou" ako endokanabinoidy, ale sú spojené s aspektom bezbolestného aeróbneho cvičenia a sú produkované vo väčších množstvách počas anaeróbneho kardio a silového tréningu s vysokou intenzitou.

5. GABA: Molekula proti úzkosti GABA je inhibičná molekula, ktorá spomaľuje spaľovanie neurónov a vytvára pocit pokoja. GABA môžete prirodzene zvýšiť cvičením jogy, meditácie alebo relaxačnej reakcie. Benzodiazepíny (ako Valium a Xanax) sú sedatíva, ktoré pôsobia ako lieky proti úzkosti zvýšením GABA. Tieto lieky majú mnoho vedľajších účinkov a rizík závislosti, ale stále sú široko predpisované.

6. Serotonín: Molekula dôvery Serotonín hrá v našom tele toľko rôznych rolí, že je veľmi ťažké ho nejako nazvať. Kvôli praktickej aplikácii to nazývam Molekula (seba)dôvery. Spojenie medzi vyšším serotonínom a nižšou citlivosťou voči odmietnutiu v konečnom dôsledku umožňuje ľuďom dostať sa do situácií, ktoré posilnia sebavedomie, zvýšia pocit spôsobilosti a vytvoria pocit spolupatričnosti. Na zvýšenie serotonínu si pravidelne dávajte výzvy a robte veci, ktoré posilňujú pocit cieľa, zmyslu a úspechu. Byť schopný si povedať, že "som to dokázal!" vytvorí slučku spätnej väzby, ktorá posilní správanie, ktoré zvyšuje sebavedomie, zníži vašu neistotu a vytvorí vzostupnú špirálu stále väčšieho množstva serotonínu.

7. Adrenalín: Energetická molekula Adrenalín, technicky známy ako epinefrín, hrá veľkú úlohu v mechanizme boja alebo úteku. Uvoľňovanie epinefrínu je vzrušujúce a spôsobuje nárast energie. Adrenalín spôsobuje zvýšenie srdcovej frekvencie, krvného tlaku a funguje tak, že spôsobuje zúženie menej dôležitých ciev a zvýšenie prietoku krvi do väčších svalov. Návalom adrenalínu sa cítite veľmi živí. Môže to byť liek na nudu, malátnosť a stagnáciu. Riziko a strašidelné veci, ktoré vás nútia vystúpiť zo zóny pohodlia, sú kľúčové pre maximalizáciu vášho ľudského potenciálu. Ľudia však často konajú nerozvážne, aby si dopriali adrenalín. >>

Niekto : Tretím spôsobom vzťahu vedy a teológie môže byť dialóg. Existujú oblasti v ktorých teológia veda hraničia - dejiny vedy ukazujú, že niektoré základné predpoklady vedy vychádzajú z teológie. Ďalšou takou oblasťou je etika, etika vedy, otázky dôstojnosti človeka a pod. Veda má svoje hranice. >>

Niekto : Nietoré časti vedy a časti teológie sú v konflikte, niektoré nezávislé, niektoré v dialógu. Ak niekto zastáva názor na základe časti, postupuje ako človek, ktorý v tmavej miestonti drží slona za chobot a tvdí , že je to had... >>

Niekto : Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx) >>

Niekto : Som tým čo vlastním. (Máš niečo, si niekto). >>

Niekto : Ak je niekto vlastníkom, znamená to len toľko, že ostatní ľudia rešpektujú dohovor, že každý môže niečo vlastniť, kým pri vlastníctve tela tento dohovor nie je nevyhnutný, lebo ani bez neho nikto iný moje telo nemôže používať ako svoje vlastníctvo bezprostredne ako JA, a to z objektívnych biologických príčin. >>

Niekto : Vieme, že pôda, do vzniku kapitalizmu základný výrobný prostriedok, je nedostatková. Ak niekto vyhlási za svoje vlastníctvo hektár pôdy, poruší tým právo každého iného, kto by ju chcel vlastniť. Ten už totiž nemá možnosť si privlastniť túto ani inú pôdu, keďže celý pôdny rezervoár planéty je už „rozobraný“, čo je vzhľadom na nie neobmedzené množstvo pôdy pochopiteľné. Zároveň je týmto aktom nadobudnutia pôdy porušená Lockova podmienku striedmosti, lebo hektár pôdy nie je pre jedného vlastníka nevyhnutná potreba, ale účelová investícia, aby mohol obchodovať a získavať stále viac a viac nelegitímnych ziskov. Ak zamestnáva ľudí, aby spomínanú pôdu obrábali a on si privlastňuje plody ich práce, nech je ich odmena akákoľvek, porušuje podmienku nadobudnutia vlastníctva pomocou práce. >>

Niekto : Prečo nosia niektorí muži dlhé vlasy? Na túto otázku sa pokúsilo odpovedať viac kulturologických štúdií. Jedným zo zistení je, že dlhé mužské vlasy sú znakom výnimočnosti a vnútornej slobody. Nosil ich nielen Ježiš Kristus, Karol Marx či mnohí básnici, maliari alebo hudobníci. V 19. storočí bolo takmer predpisom, aby umelec, na rozdiel od obyčajného smrteľníka, nosil dlhé vlasy. >>

Niekto : viera o ktorej ti niekto porozpráva bude mat pre teba asi takú hodnotu ako jedlo o ktorom ti budem hovoriť ale nikdy ho neochutnas.... na druhej strane, kým ti nepovedia, čo máš cíťiť vo víne, tak to ani necítiš. >>

Niekto : Keď niekto dlho neberie drogy, hovoríme že je momentálne čistý. >>

Niekto : Niekto by možno povedal, že sme inteligentným zoskúpením atómov a molekúl. A má pravdu. Sme podobne ako celá príroda okolo nás vytvorení z tých istých prvkov. Niekto raz vypočítal hodnotu toho, čo človek má v sebe podľa periodickej sústavy prvkov, keď to zohľadnil burzovými cenami iba na necelých 10 dolárov!Ale človek je ešte dačo viac, ako zviera. Kedysi som – už nepamätám kde – čital príbeh o jednom dedinskom bláznovi. Bolo to za čias socializmu, kedy sa na školách vyučoval marxisticko-leninsko-materialistický svetonázor. Po jednom konflikte s otcom sa tento blázon rozhodol, že ho zabije sekerov. Dosť dlho trvalo, kým ho susedia odzbrojili. Keď mu potom vyčítali, že ho mohol zabiť, bránil sa paralelou so sliepkou, ktorú predsa na nedeľu zabijú na polievku. V škole ich predsa učiteľ učil, že sme z opice, vlastne iba také dokonalejšie opice, tak aký problém. Iste, toto je extrém. Ale poukazuje na to, že sme ešte kúsok inde ako zvieratá. Pokiaľ by darwinisti mali pravdu, humanizmus neobstojí, dokonca je v konflikte s ľudskou podstatou. Platila by evolúcia a selekcia – najsilnejší vyhrávajú, slabší sú potlačení, zožraní silnejšími.. >>

Niekto : Pozornost = z mnozstva podnetov si vyberame len niektore, podla stupna dolezitosti. >>

Niekto : Niektori hovoria, ze veda o vedomi nie je mozna, lebo veda je vo svojej podstate objektivna a vedomie je vo svojej podstate subjektivne. >>

Niekto : Vedomé myslenie môže byť založené na súkromnom rozprávaní sa samého so sebou.Podľa psychológa Juliana Jaynesa (The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind (1976)) – s ktorým súhlasí aj filozof Daniel Dennett – je možné, že naši pradávni predkovia používajúci jazyk, si neboli skutočne vedomí. Ich reč bola skôr štýlom komunikácie počítačov. Určite to nie je vedomá komunikácia. Keď mal náš predok problém, mohol „požiadať“ o pomoc a niekto ho mohol počuť. Vďaka tomu si vypestovali návyk žiadať o pomoc či klásť otázky. V časoch tejto primitívnej komunikácie mohli riešiť určité problémy položením otázky, ktorú síce neadresovali nikomu konkrétnemu, no mohol im odpovedať ktokoľvek, kto bol nablízku. Jedného dňa však nejaký pračlovek položil otázku a naokolo nebol nikto, kto by ho mohol počuť. On ale svoju otázku počul, začal vymýšľal odpoveď a uspel. Vlastne vytvoril komunikačné spojenie medzi dvoma časťami jeho mozgu, medzi ktorými bol problém v spojení. Jeden komponent narazil na problém a nevedel si s ním rady, druhý ho vyriešil. >>

Niekto : S chalanmi to funguje tak, ze keby niekto chcel, spyta sa ocina a potom je to v poriadku, mozeme ist do spolocnosti medzi ludi, len nemozme byt osamote v jednej izbe.(18-rocna slovenska moslimka) U moslimov je to take, ze ziadne drzanie za ruky, ziadne bozkanie, je to o tych rozhovoroch na verejnosti, vzdy je dobre, ak je tam este nejaky rodinny prislusnik. No a pohlavny styk az po svatbe. To su take tie normalne moralne zakony, ako nase babky este pred sto rokmi dodrziavali. >>

Niekto : Vysielame elekromagneticke ziarenie, rozhlas, televizia... ak by boli inteligentne bytosti, davno by nam nejako dali vediet o tom. U nas je to az komicke, ze vsade pristavaju mimozemstania, oberaju jablka v nasich zahradach, oplodnuju nase zeny, len je zaujimave, ze sa ziadnemu observatoriu neukazali. Ziadnemu astronomovi, nikdy. Cize toto je vlastne psychologicko psychicka porucha niektorych ludi, ktori si premenili svoje snenie o tom ze nie sme vo vesmire sami na realitu. >>

Niekto : Kazdy by si mal prejst zazitkom vyslysanej motlidby. Prvou reakciou na to je hroza, ze to fakt funguje, ze tam niekto je. >>

Niekto : V rôznych kútoch sveta sa pravidelne objavujú ľudia, ktorý vyhlasujú,že bez vody a jedla dokážu žiť celé roky a zachovať si pritom nadpriemerné zdravie. Niektorí tvrdia, že všetku potrebnú energiu a živiny prijímajú zo slnečného svetla, z dychu, prípadne sa jednoducho živia všadeprítomnou neviditeľnou energiou, ktorá sa podľa orientálnych tradícií nazýva prána. (bretharianstvo, u nas Peter Starec) >>

Niekto : Svojho šťastia sa nikdy nezriekaj , to je hlavné. Plecom sa prebíjaj dopredu a nikoho neľutuj. Ak sa zľutuješ nad niekým - udupajú ťa. Neľutuj a choď; ak sa ti niekto postaví do cesty, zľahka ho drgni plecom; ak sa ti nevyhne - vraz doňho tuhšie a neobzeraj sa. To je moja filozofia braček. A ničomu inému never, ľudia si vymýšľajú všelijaké úbohé rozprávky. >>

Niekto : Budovanie si vlastnej filozofie, je ako zariadovanie si domacnosti. domacnost si sice mozes zaradit sam, ale vsetky komponenty, pracku, chladnicku, nabytok, koberce atd ti vymyslia a skonstruuju ini ludia. S vyberom vlastnej filozofie je to ako s kupovanim siat. Niekto kupi prve co mu sadne, niekto zhana to najkrajsie, a niekto si radsej nieco usije. >>

Niekto : Niektorí sú vo svojom spiritualizme aj tak materialisti, pretože si to spirituálne, teda ducha, predstavujú ako niečo jemnohmotné, rozpriestranené i keď oku neviditeľné, niečo ako vzduch, ktorý má tvár, šaty a možno dokonca aj penis. Až táto jemná hmota má podľa nich myšlienky. Čistý spiritualista by si však mal prestavovať myšlienky ako schopné existencie samy o sebe, bez materiálneho nositeľa. (Rozhovor so spiritualistou: Dokážem ti, že si materialista. Ako si predstavuješ ducha? Má tvár? Má telo podobné tomu telesnému? Má penis?.......) >>

Niekto : Trpel iba chvíľu a pravdepodobne nie viac ako niektorí z ostatných ľudí (niektorí aj nevinní) a pritom všetkom ešte vedel, že vstane z mŕtvych. Jeho smrť sa podobala skôr návšteve zubára - chvíľu to pobolí a potom bude dobre. >>

Niekto : Nikdy sa nemente, aby ste sa pacili ostatnym. Pokial vás niekto neberie takých aký ste, tak si vás ten človek nezaslúži. >>

Niekto : Pri posudzovaní cirkví sa častejšie kladie rovnítko medzi pravosťou a prvosťou ako je to pri posudzovaní filozofií. Napr.: Katolicka je pravá, lebo bola skôr, a protestanská je nepravá, lebo sa len odštiepila. Grekokatolická vznikla z Pravoslavnej na území Uhorska, preto Pravoslavna je pravá. (Aj keď aj pri filozofiách niektorí majú tendenciu sa vracať k starým zabudnutým múdrostiam.) >>

Niekto : Od obdivu k pohrdaniu je iba kročik. Policajtka riadiaca dopravu namiesto semafora sa zdala akčná a životaschopná, vzápatí sa však ukázalo , že niektoré jej pokyny sú zbytočné a matúce. >>

Niekto : Interrupcia je úmyselné zabitie života....Áno, niektorí vravia, že to vtedy ešte nie je dieťa, že to nie je človek..., no na druhej strane všetci dobre vieme, že sa z toho človek vyvinie....Vyplýva ďalšia otázka, môže byť dieťa majetkom rodičov??? Teda môžu ho predať, zabiť alebo využívať na prácu? Asi nie. Dieťa od momentu počatia ma vlastné práva, nie je majetkom ani matky ani otca, lebo je členom našej spoločnosti....Ďalšia otázka je taká, že čo, keď je dieťa postihnuté.... Netreba zabúdať, že veľa postihnutých ľudí zmenilo správanie ľudí, alebo ako napr. Einstein, ved to bol slávny vedec a áno, mal problémy psychické, ktoré sa dali zistiť a bol by označený za dieťa, ktoré by malo predtuchu, že bude postihnuté... Keby to tak zistili teraz a potratili by to dieťa, tak by nikdy neobjavili to, čo objavil Einstein....Človek nikdy nevie, čo sa v tom zárodku skrýva, aj keď bude mať rôzne choroby, bude mať rázštepy, aj tak môže byť slávnym maliarom, vedcom alebo dokonca môže byť psychicku oporou pre druhých......Takže milé matky, pochopte, že dieťa nie je vaším majetkom, a preto si s ním nemôžte robiť čo chcete.... >>

Niekto : Z pocitu, že všetci by mali trpieť viacmenej rovnako, vyplýva pocit, že keď si už niekto vytrpel veľa, už by nemal v budúcnosti trpieť. >>

Niekto : Filozofia je suhrn vseobecny postojov, ktorymi sa riadime v nasich jednotlivych cinnostiach- postojov, k jedlu, zdraviu, k pocatiu, k praci, k peniazom, k ludom. Filozofia je ako auto, ktore vsetci pouzivame, ale nie vsetci ho riadime, malo ludi vie ako do detailov funguje a minimum ho vie aj vyrobit. Filozofia su ako saty, ktore kazdy nosi, niekto si dlho vybera, niekto sa mode venuje cely zivot, len malokto si ich vie usit. >>

Niekto : keby sme všetkým ženám, ktoré nepoužívajú antikoncepciu stanovovali tehotenský hormón pred menštruáciou, zistili by sme, že menštruačné krvácanie je veľmi často včasný potrat. Podľa niektorých štúdii až 65% všetkých zárodkov sa potratí, a to vo veľmi včasnom štádiu, ešte pred uhniezdením sa v maternici. Tehotenský hormón produkuje iba oplodnené vajíčko, takže nie je pochýb, že sa jednalo o nové životy, ktoré sa kvôli nepriaznivým podmienkam (genetická vada, infekcia, toxíny) potratia. Hormonálna antikoncepcia bráni dozretiu vajíčka a bráni oplodneniu. Počas užívania k potratom nedochádza, pretože nedochádza k oplodneniu. >>

Niekto : Predstavte si, že by vám niekto povedal, že v tlačiarni došlo k výbuchu a farba pofŕkala steny a strop, takže vznikol kompletný slovník. Verili by ste tomu? O čo neuveriteľnejšie znie tvrdenie, že všetko vo vesmíre, ktorý je taký organizovaný, vzniklo náhodou následkom veľkého tresku! >>

Niekto : Čo alebo kto spôsobil veľký tresk? Čo je pravdepodobnejšie: Že všetko vzniklo z ničoho? Alebo že všetko vzniklo z niečoho, prípadne to všetko niekto vytvoril? >>

Friedrich Nietzsche : Kauzálne spojenia spojenia sú dedičstvom z mytologických čias. Vtedy sme si mysleli, že pôvodcom, príčinou všetkých dejov je niekto živý, duchovia, nadprirodzené sily. Neskôr sme sa týchto predstáv zbavili, ale príčinnosť sme vniesli do seba a len zo seba, z nášho stvoriteľského Ja ju teraz vnášame aj do vecí. Napokon ju ani v realite nenachádzame, lebo najprv zisťujeme účinok, povedzme nejakú chorobu, a až potom hľadáme príčinu, ktorej nájdenie nie je nikdy isté. >>

Niekto : Slovo islam niektorí moslimovia prekladajú nie ako mier, ale skôr ako odovzdanie sa bohu, podriadenie sa. >>

Niekto : Keď ľudia hovoria o bohu, hovoria o ňom v dvoch významoch. Prvý je boh, ktorý je za všetkým úžasným mysterióznym , čo nevieme vysvetliť, ako je veľký tresk a vedomie človeka. Hlavná charakteristika tohto boha je, že ho vůbec nepoznáme. Potom je tu druhý boh, ktorého preferencie poznáme veľmi dobre, vieme presne ako chce aby sa ženy obliekali, čo chce a nechce aby sme jedli, ktorý nemá rád homosexuálov. Keď niekto hovorí o bohu, často začne hovoriť o bohu mysterióznom, keď ho chce dokázať, a potom prepne na boha veľmi konkrétneho, aby mohol niekoho odsúdiť. Medzi týmito dvoma bohmi však nie je žiadne spojenie. >>

Niekto : Spriritualita je o otázkach a hlbokom osobnom hľadaní, náboženstvo je o odpovediach, o tom, že príde niekto a povie ti, toto je odpoveď, musíš tomu veriť, lebo inak zhoríš v pekle. >>

Niekto : Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru. >>

Chrysippos : Logika sa podľa niektorých delí na dve náuky, na rétoriku a dialektiku. Pod rétorikou chápu náuku o tom ako správne hovoriť pri súvislých výkladoch, a pod dialektikou zasa náuku, ako správne hovoriť v reči majúcej formu dialógu. Preto ju tiež definujú ako náuku o pravde a lži a o tom, čo nie je ani pravdou, ani lžou. >>

Herakleitos : Ako pavúk, ktorý uprostred pavučiny pocíti, len čo mucha pretrhne niektorú niť, a preto ta beží, ako sa mrzel, že ju roztrhla, tak duša človeka pri poranení niektorej časti tela náhli sa ta, akoby neznášala poranenie tela, s ktorým je pevne a podľa určitého pomeru spojená. >>

Niekto : Áno, chcem mať deti. Chcem sa mať s kým rozprávať, keď budem starý, chcem aby môj život mal nejaký zmysel, chcem sa mať o čo starať, chcem aby ma mal niekto bezpodmienečne rád... >>

Niekto : Transrodoví (transgender) – ľudia, osoby, ktorých identita nie je jednoznačne v zhode so zaužívanými predstavami o mužskom či ženskom rode, no miesto toho tieto rody kombinujú. Transsexuálni ľudia – patria medzi transrodovú skupinu a chcú byť akceptovaní ako opačné pohlavie. Životy transsexuálov sú často sprevádzané operáciami či hormonálnymi zmenami pohlavia. Transmasculine – osoba, ktorá sa narodila ako žena, no momentálne sa identifikuje ako muž. Neutrois – osoby prezentrujúce ako bezpohlavní a nemajú nič spoločné s mužom ani so ženou. Cis – niekto, kto sa identifikuje ako pohlavie, s akým sa narodil. Androgýnna osoba – osoba, ktorá nepodstúpila žiadnu operáciu, no od narodenia sa na jej tele vyskytujú výrazné prvky opačného pohlavia (údajne stavba lebky či koža) Intersexuál – človek narodený s prvkami oboch pohlaví, či už je to na úrovní genitálií alebo chromozómov. Two-spirit – pojem zaužívaný domorodými Američanmi na označovanie členov LGBTI komunity. >>

Platon (pov. Aristokles) : Mizantropia vzniká v človeku, ak k niekomu pojme silnú dôveru bez príslušnej znalosti a verí, že ten človek je úplne pravdivý, poctivý a verný, ale o niečo neskôr zistí, že je to človek zlý a nespoľahlivý, a ak sa mu to stane aj s iným... Keď niekto zažije takú skúsenosť častejšie, a najmä s ľuďmi, ktorých považoval za najbližších a najdôvernejších priateľov, zanevrie nakoniec na všetkých a domnieva sa, že na nikom nie je nič dobrého. >>

Guatama Buddha : Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov. >>

Guatama Buddha : Keby niekto položil otázku, či vôbec pripúšťam nejakú teóriu, malo by sa mu odpovedať takto: Dokonalý je oslobodený od akejkoľvek teórie, pretože Dokonalý pochopil, čo je telesnosť, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je cítenie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je vnímanie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo sú mentálne formácie, ako vznikajú a zanikajú. Pochopil, čo je vedomie, ako vzniká a zaniká. Preto hovorím, že Dokonalý získal úplné oslobodenie vyhasnutím, vyvanutím, zmiznutím, zatratením a zbavením sa všetkých názorov a mienky, všetkých sklonov vytvárajúcich mienky akéhosi "ja" či "moje." >>

Guatama Buddha : Minulé, prítomné a budúce Keby sa niekto pýtal: "Existovali ste v minulosti, a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali? Budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdenie, že nebudete existovať? Existujete teraz, a je nepravdivé tvrdenie, že neexistujete? " - môžete odpovedať, že ste existovali v minulosti a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali; že budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdiť, že nebudete existovať; že existujete a je nepravdivé tvrdiť, že neexistujete. V minulosti iba minulá existencia bola skutočná, ale neskutočná bola v onom momente budúcej aj súčasná existencia. V budúcnosti len budúcej existencie bude skutočná, ale neskutočná bude v onom momente minulá aj súčasná existencia. A teraz len prítomná existencia je skutočná, ale neskutočná je v tomto danom momente minulá i budúce existencie. Kto v skutočnosti vidí Závislé vznikanie (patičča–samuppáda), vidí pravdu, a kto vidí pravdu, ten vidí závislé vznikanie. Je tomu, žiaci, práve tak, ako v nasledujúcom prirovnaní: z kravy pochádza mlieko, z mlieka smotana, zo smotany maslo, z masla ghí (prepustené maslo), z ghí pochúťková pena; a v danom momente sa mlieko nepovažuje za smotanu alebo maslo alebo ghí alebo pochúťkovú penu, ale iba za mlieko, a keď je to maslo, je to považované za maslo .... - a práve tak bola moja minulá existencie v onom momente skutočná, ale neskutočná bola budúca a teraz prítomná existencie; moja budúca existencia bude skutočná, ale neskutočná bude minulá a teraz prítomná existencie; v tomto danom momente je moja prítomná existencie skutočná, ale neskutočná je minulá a budúce existencie. Toto všetko sú však len bežné označenia a výrazy, obyčajné konvenčné reči, obyčajné pojmy. Dokonalý ich užíva, bez toho aby na nich lipol. >>

Guatama Buddha : Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných. >>

Guatama Buddha : Päť metód na prekonanie zlých myšlienok: Keď pri niektorej predstave predmetu žiakovi vznikajú zlé zhubné myšlienky spojené so žiadostivosťou alebo nenávisťou a klamom, tak postupuje nasledovne:   Najprv sa snaží vo vzťahu k tomu istému predmetu získať iné predstavy, ktoré sú dobré a blahodarné.   Ak sa to nedarí, uvažuje o zhubných následkoch takto: "Sú to naozaj hanebné myšlienky, prinášajúce skazu!"   Ak to nepomáha, zámerne odvracia od týchto zlých myšlienok pozornosť a ignoruje ich.   Keď ani to nepomáha, zisťuje príčiny vzniku a zloženie týchto zhubných myšlienok.   Ak ani to nevedie k úspechu, tak so zaťatými zubami a jazykom prilepeným k ďasnám, všetku silou svojej mysle potláča a premáha tieto zhubné myšlienky. >>

Guatama Buddha : Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva. >>

Gorgias z Leontín : Presvedčivé slová majú moc, ktorá je porovnateľná z mocou bohov, a rovnako silná ako fyzická sila. Účinok reči na dušu je ako účinok liekov (či drôg) na telo. Tak ako rozličné lieky hýbu štyroma rozličnými šťavami tela a ukončujú chorobu alebo život, tak je to so slovami: niektoré spôsobujú bolesť, iné radosť, niektoré vyvolávajú strach iné vedú poslucháčov k odvahe, iné ohlupujú a očarúvajú dušu zlým presvedčením. >>

Niekto : Theravada mnísi a mníšky sa tradične živia zberom almužny a všeobecne musia jesť všetko, čo im je dané, vrátane mäsa. Výnimka z tohto pravidla pre almužnu je, keď mnísi a mníšky videli, počuli alebo vedeli, že zviera (zvieratá) boli konkrétne usmrtené, aby nakŕmili hľadačov almužny. určité zvieratá, ako sú psy a hady, ktoré sa v starej Indii považovali za nečisté . Rovnaké obmedzenie sledujú aj niektorí laickí budhisti a je známe ako konzumácia „trojnásobne čistého mäsa“ >>

Herbert Spencer : Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru. >>

Niekto : Zovšeobecnenie, že ak niekto stvoril auto, tak potom niekto musel stvoriť aj svet, može byť chybné, unáhlené zovšeobecnenie. >>

Zdroje :

implikuje-⇒ equivalentne-⇔ not-∼ true-⊨ and-⋀ or-⋁ vsetky-∀ niektore-∃ : Laska je schopnosť objaviť podobnosti v nepodobnom. >>

niekto - popis rastu entropie : To riadením osudu, všetko na horšie sa zvrháva a upadá, k poklesu späť sa rúti, podobne ako keď muž svojím veslo poháňa člnok oproti návalu vĺn, akonáhle mu však ochabnú ruky, rázom strmhlav dolu ho prúdom strháva rieka. >>

niekto citovaný v Samuel P. Huntington : Stert civilizací , s.64 : Zvýšená interakcia medzi národmi - obchod, investície, turizmus, média a elektronická komunikácia vo všeobecnosti - vytvára spoločnú svetovú kultúru.... obchod pravdepodobnosť konfliktu znižuje. >>

Niekto in youtube Yuval Noah Harari: "None of us would be alive if Putin was in charge in the 1980s" : Je akýsi duch národa, ktorý má svoju česť. A keď niekto urazí môj národ, potom pôjdem hoci aj do vojny a zabijem ho, kôli cti môjho národa. >>

Niekto in youtube Yuval Noah Harari: "None of us would be alive if Putin was in charge in the 1980s" : Územie za mier. >>

Niekto in Lev Nikolajevič Tolstoj : Království boží ve vás, s.145 : Žiadna vojna nesmie byť vypovedaná pred uplynutím dvoch mesiacov po zápletke.

Vojna nemôže byť vypovedaná skôr, ako nie je odhlasovaná národmi, ktoré sa k nej chystajú.

Zmierovací súd , medzinárodné rozhodovacie súdy budú namiesto vojen. >>

Niekto In :Lev Nikolajevič Tolstoj : Království boží ve vás, s.162 : Dejiny, prirodzenosť ľudská a Boh nám ukazujú, že pokiaľ budú dvaja ľudia a medzi nimi chlieb, peniaze a žena - bude vojna. To jest, že žiadny pokrok neprinútí ludí, aby sa zriekli divkého chápania života, pri ktorom sa bez bitky neda rozdeliť chlieb, peniaze a žena. >>

Niekto In :Lev Nikolajevič Tolstoj : Království boží ve vás, s.165 : Napriek vytrvalému úsiliu ľudí, ktorí majú vo svojich rukách moc, aby to zatajili a dali moci iný význam, moc nie je nič iného, ako použitie povrazov, okov proti človeku, ktorými ho zviažu a odvlečú, alebo korbáča, ktorým ho bijú, alebo noža, sekery, ktorými mu odseknú ruk, noh, noc, uši, hlavu, použitie týchto prostriedkov, alebo vyhrážka nimi >>

Niekto In :Lev Nikolajevič Tolstoj : Království boží ve vás, s.165 : Vojsko vždy bolo a je doteraz základom moci. Moc sa vždy nachádza v rukách tých, ktorí velia vojsku... >>













Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk