Immanuel Kant

1724 až 1804

nemecká klasická filozofia,transcendentalizmus,Kralovec,Nemecko

Filozofická škola: nemecký idealizmus deontológia idealizmus

Diela : Všeobecné dejiny prírody a teória nebies (1755)
Nové osvetlenie prvých princípov metafyzického poznania (1755)
Fyzická monadológia (1756)
Sny duchovidcove (1766)
Dizertácia o forme a princípoch senzibilného a inteligibilného sveta (1770)
O rozličných ľudských rasách (1775)
Kritika cisteho rozumu (1781)(SK preklad:T.Munz 1990, CZ vydanie s doslovom od prof. Patocku 1943,1996)
Prolegomena ku každej budúcej metafyzike, ktorá sa bude môcť nazývať vedou (1783) Prelozil: T. Munz
Idea ku všeobecným dejinám v svetoobčianskom pohľade (1784)
Základy metafyziky mravov (1785) (SK preklad Patricia Elexova, CZ prekla L. Menza)
Kritika praktického rozumu (1788) prelozil T.Munz 1990
Kritika súdnosti (1790)
Náboženstvo v medziach číreho rozumu (1793)
K večnému mieru (1795)
Spor fakúlt (1798)

Povedali o ňom

Theodor Munz : Mimo seba, do vonkajška nijako nepreniká žiadna metafyzika, ktorá si do Kanta trúfala rozumom prenikať tam, kam zmysly nesiahali. Metafyzika nie je však zrušená, ale len prenesená z transcendentna do imanentna, konkrétne do človeka, z ktorého sa zrodila a bola prenesená do transcendentna. (ad Immanuel Kant ) >>

Theodor Munz : Kant sa dožadoval: Postav sa na vlastné nohy, buď si sám autoritou! Nietzsche dotiahol myšlienku sebavytvárania až k nadčloveku. (ad Immanuel Kant, Friedrich Nietzsche) >>

Niekto : Psychológia písala filozofiu v dielach filozofov ako boli David Hume, Georg Berkeley, Etienne Bonnot de Condillac a Immanuel Kant. >>

Niekto : Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant) >>

Niekto : Immanuel Kant presunul morálku iba do svedomia človeka, iba do jeho vnútra, t.j. že morálka sa odohráva v dôvodoch človeka, ale nie v jeho činoch. ale kedže nevidíme ľuďom do hláv, tak je ťažšie rozlišovať čo je morálne a čo nemorálne. Dôsledkom je väčší morálny relativizmus a odchod morálky z verejnej diskusie >>

Immanuel Kant
na otázku Čo je to priestor?

Priestor je nevyhnutná apriórna predstava, ktorá je základom každého vonkajšieho nazerania. Vôbec si nemožno predstaviť, že by neexistoval nijaký priestor, hoci veľmi dobre si možno myslieť, že v ňom niet nijakých predmetov. Priestor je teda apriórnou predstavou, ktorá je nevyhnutne základom vonkajších javov.

Immanuel Kant
na otázku Čo je to čas?

Priestor je forma poznávania (rovnako ako čas a zákon kauzality)

Immanuel Kant
na otázku Čo je to čas?

Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás).

Immanuel Kant
na otázku Čo je to číslo?

Matematika je založená na apriórnych syntetických súdoch a nazeraní priestoru a času.

Immanuel Kant
na otázku Ako žiť?

Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu.

Immanuel Kant
na otázku Čo robiť?

Hypotetický imperatív je imperatív, ktorý nadraďuje príkazu nejaký účel, prinajmenšom ako možný alebo žiadúci: premieňa tak príkaz na číry prostriedok, závislý trebárs od spôsobilosti alebo opatrnosti (Ak chceš mier, chystaj vojnu.).