Herbert Spencer

Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.

Kontrast medzi industriálnou spoločnosťou a spoločnosťou ktorá sa pravdepodobne ešte len z nej vyvinie sa bude vyznačovať zmenou viery, že život je na to, aby sme pracovali, na vieru, že pracujeme, aby sme žili.

Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života.

Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti.

V rámci širokých hraníc tohto princípu (podpory života) sa dajú nájsť tie najrôznejšie, a na pohľad najprotirečivejšie koncepcie dobra. Nie je takmer jediné pravidlo západnej morálky, ktoré nie je pokladané niekde inde na svete nemorálne.

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Pojem "dobra" je v podstate rovnaký ako pojem "užitočný", "účelný", takže v súdoch "dobrý" a "zlý" si ľudstvo sumarizovalo a sankcionovalo nezabudnuté a nezabudnuteľné skúsenosti ohľadom užitočného a účelného.

Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu.

Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života.

Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou.

Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien.

Industrálna spoločnosť : Priemysel podporuje demokraciu a mier; keď v živote prestáva prevládať vojna, rozvinie sa tisícka centier ekonomického rozvoja, moc je užitočne rozdelená medzi väčšie množstvo členov spoločnosti. Kedže produkcia prekvitá iba tam kde sa iniciatíve medze nekladú, industriálna spoločnosť rúši tradičné autority, ktoré prosperovali za militantného štátu. Zamestnanie vojaka prestáva byť spoločensky oceňované, patriotizmus sa mení z nenávisti k iným krajinám viac na lásku svojej krajine. Mier sa stáva podmienkou prosperity, a pretože kapitál sa stáva medzinárodným, medzinárodný mier sa stáva tiež nevyhnutným....muži sa stávajú rovní ženám.. poverčivé náboženstvo ustupuje liberálnym vieram, ktorých cieľom je zlepšovanie ľudského života...

Kontrast medzi militantnými a industriálnymi spoločnosťami sa ukazuje v obrátení viery že jednotlivec existuje aby bol užitočný štátu vo vieru, že štát existuje aby bol užitočný pre jednotlivca.

Zjednocujúcim princípom všetkého poznania je princíp evolúcie : "Evolúcia je integrácia matérie sprevádzaná rozptýlením pohybu; počas ktorej matéria prechádza zo štádia neurčitej, nekoherentnej homogenity k definovanej, koherentnej heterogenite; a počas ktorej zachovaný pohyb podlieha paralenej transformácii."

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Nech veda uzná, že jej "zákony" platia iba pre javy a pre ich vzťahy. Nech veda prestane popierať Boha, alebo pokladať materializmus za jediný pravdivý. Nech ale náboženstvo prestane zobrazovať Absolútno ako zväčšeného muža, alebo , čo je ešte horšie ako kruté, krvilačné monštrum, ktoré má záľubu v podchlebovaní a pätolízačstve, ktorými tak opovrhujeme, keď sa to robí nadriadeným.

Myslenie je vzťahové, žiadna myšlienka nevie vyjadriť viac ako vzťahy... Intelekt je určený iba skrze a pre narábanie s javmi, a vedie nás k nezmyslom, ak sa snažíme ho použiť na niečo čo ide za veci ako sa nám javia.

Idea je prvým štádiom činu, čin je posledným štádiom idey.

Formy myslenia ako myslenie v priestore a čase, alebo pojmy kvantity a príčiny, ktoré Kant pokladá za vrodené, sú iba inštiktívnymi spôsobmi myslenia; a ako inštinkty boli pomaly získavané v priebehu evolúcie ľudskej rasy a sú dedené indivíduom, ktorému sú vrodené.

O ľuďoch, ktorí boli za svojho života mocní sa verilo, že si zachovávajú svoju moc aj po smrti ako duchovia. U obyvateľov ostrova Tanna, "boh" znamená doslovne mŕtvy muž. "Jehovah" znamená "ten silný", " bojovník". : bol to lokálny pohlavár, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako "boh duchov".

Ak zamietneme predpokladané nadprirodzené sankcie za nesprávne správanie, tak neostáva prázdno. Existujú prirodzené sankcie, ktoré nie sú o nič menej mocné a majú oveľa širšiu oblasť pôsobenia.

V rámci širokých hraníc tohto princípu (podpory života) sa dajú nájsť tie najrôznejšie, a na pohľad najprotirečivejšie koncepcie dobra. Nie je takmer jediné pravidlo západnej morálky, ktoré nie je pokladané niekde inde na svete nemorálne.

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti.

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

To, že jednotka pociťovania nemá nič spoločné s jednotkou pohybu, sa stane zrejmým, ak položíme tieto dva vedľa seba... lebo sa dá ukázať, že pojem oscilujúcej molekuly je tvorený mnohými jednotkami pocitov... máme tendenciu vybrať si medzi alternatívou prevedenia všetkých mentálnych javov na fyzikálne javy, alebo prevedenia všetkých fyzikálnych javov na mentálne javy; druhá z alternatív sa zdá prijateľnejšia.

Život je neustále prispôsobovanie vnútorných vzťahov ku vonkajším vzťahom.

Reprodukcia vznikla na začiatku ako prispôsobenie sa vyživovacieho povrchu vyživovanému objemu; rast amoeby sa napríklad vyznačuje takým rýchlym rastom objemu, že povrch nestíha držať krok; delenie, pučanie, tvorba prieduchov a sexuálna reprodukcia majú spoločné to, že pomer objemu ku produkčnej ploche sa zníži a je obnovená vyživovacia rovnováha

Ak je zabránené reprodukcii rastie objem.

História v industriálnej spoločnosti začína študovať ľudí a ich diela, namiesto kráľov a ich vojen. Prestáva byť záznamom osobností a začína byť históriou veľkých objavov a nových myšlienok.

O ľuďoch, ktorí boli za svojho života mocní sa verilo, že si zachovávajú svoju moc aj po smrti ako duchovia. U obyvateľov ostrova Tanna, "boh" znamená doslovne mŕtvy muž. "Jehovah" znamená "ten silný", " bojovník". : bol to lokálny pohlavár, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako "boh duchov".

Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu.

Socializmus je odvodený od militantného, feudálneho štátu a nemá žiadnu príbuznosť s priemyslom. Ako militarizmus, tak aj socializmus zahrňuje rozvinutie centralizmu, nadmernú štátnu moc utlmenie iniciatívy, a podriadenosť jednotlivcov.

Socializmus by zaviedol v priemysle strnulú inštinktívnu štruktúru, ako to vidíme u zvierat; vytvoril by komunitu ľudských mravcov a včiel, a viedol by k otroctvu ďaleko monotónnejšiemu a beznádejnejšiemu, aké je za súčasných podmienok.

Úplná história čohokoľvek musí zahrňovať jeho objavenie sa z nevnímateľného a jeho zmiznutie do nevnímateľného.

Ale nakoniec a nevyhnutne prichádza equilibrum. Každý pohyb, ak je to pohyb v prostredí,kt. kladie odpor, sa musí skôr alebo neskôr zastaviť; každá rytmická oscilácia, ak nie je zvonku budená, stráca na rýchlosti a amplitúde.

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.