Herbert Spencer

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Zjednocujúcim princípom všetkého poznania je princíp evolúcie : "Evolúcia je integrácia matérie sprevádzaná rozptýlením pohybu; počas ktorej matéria prechádza zo štádia neurčitej, nekoherentnej homogenity k definovanej, koherentnej heterogenite; a počas ktorej zachovaný pohyb podlieha paralenej transformácii."

Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života.

V rámci širokých hraníc tohto princípu (podpory života) sa dajú nájsť tie najrôznejšie, a na pohľad najprotirečivejšie koncepcie dobra. Nie je takmer jediné pravidlo západnej morálky, ktoré nie je pokladané niekde inde na svete nemorálne.

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti.

Formy myslenia ako myslenie v priestore a čase, alebo pojmy kvantity a príčiny, ktoré Kant pokladá za vrodené, sú iba inštiktívnymi spôsobmi myslenia; a ako inštinkty boli pomaly získavané v priebehu evolúcie ľudskej rasy a sú dedené indivíduom, ktorému sú vrodené.

Industrálna spoločnosť : Priemysel podporuje demokraciu a mier; keď v živote prestáva prevládať vojna, rozvinie sa tisícka centier ekonomického rozvoja, moc je užitočne rozdelená medzi väčšie množstvo členov spoločnosti. Kedže produkcia prekvitá iba tam kde sa iniciatíve medze nekladú, industriálna spoločnosť rúši tradičné autority, ktoré prosperovali za militantného štátu. Zamestnanie vojaka prestáva byť spoločensky oceňované, patriotizmus sa mení z nenávisti k iným krajinám viac na lásku svojej krajine. Mier sa stáva podmienkou prosperity, a pretože kapitál sa stáva medzinárodným, medzinárodný mier sa stáva tiež nevyhnutným....muži sa stávajú rovní ženám.. poverčivé náboženstvo ustupuje liberálnym vieram, ktorých cieľom je zlepšovanie ľudského života...

Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou.

História v industriálnej spoločnosti začína študovať ľudí a ich diela, namiesto kráľov a ich vojen. Prestáva byť záznamom osobností a začína byť históriou veľkých objavov a nových myšlienok.

Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien.

Reprodukcia vznikla na začiatku ako prispôsobenie sa vyživovacieho povrchu vyživovanému objemu; rast amoeby sa napríklad vyznačuje takým rýchlym rastom objemu, že povrch nestíha držať krok; delenie, pučanie, tvorba prieduchov a sexuálna reprodukcia majú spoločné to, že pomer objemu ku produkčnej ploche sa zníži a je obnovená vyživovacia rovnováha

Ak je zabránené reprodukcii rastie objem.

Rozvoj intelektu sa zdá byť nepriateľský ku plodnosti. Kde existuje veľká plodnosť, dochádza k stagnácii intelektu, a kde bolo počas výchovy investované príliš veľa do intelektu, tam nastáva úplná alebo čiastočná neplodnosť.

Myslenie je vzťahové, žiadna myšlienka nevie vyjadriť viac ako vzťahy... Intelekt je určený iba skrze a pre narábanie s javmi, a vedie nás k nezmyslom, ak sa snažíme ho použiť na niečo čo ide za veci ako sa nám javia.

Nech veda uzná, že jej "zákony" platia iba pre javy a pre ich vzťahy. Nech veda prestane popierať Boha, alebo pokladať materializmus za jediný pravdivý. Nech ale náboženstvo prestane zobrazovať Absolútno ako zväčšeného muža, alebo , čo je ešte horšie ako kruté, krvilačné monštrum, ktoré má záľubu v podchlebovaní a pätolízačstve, ktorými tak opovrhujeme, keď sa to robí nadriadeným.