predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Gottfried Wilhelm Leibniz
Pozri tiež: Jeho odpovede na otázky
Diela : O individualizacnom principe, Umenie kombinatoricke, Teoria abstraktneho pohybu, Nova metoda o najvacsich a najmensich velicinach, Rozhovor o metafyzike, Teologicky system, O zdokonaleni metafyziky a pojme substancie, Novy system prirody, Nove uvahy o ludskom rozume, Pokus o teodiceu, Monadologia.
Povedali o ňom
Gottfried Wilhelm Leibniz : Prečo práve tento svet existuje? Boh si môže vymysliet nekonečné množstvo možných svetov, ale tieto svety nemôžu existovať naraz, nie sú navzájom kompaktibilné, jeden vylučuje druhý. Boh preto zvolí ten najlepší možný a tomu dá existovať.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Bertrand Russell : (Leibniz) je najlepší príklad filozofa, ktorý používa logiku ako kľúč k metafyzike.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Bertrand Russell : Ked hladáme motívy, ktoré ľudí privádzajú k skúmaniu filozofických otázok, zisťujeme, že ich možeme zhruba rozdeliť do dvoch, často antagonistických skupín, ktoré vedú k rozdielnym systémom. Jedna skupina motívov sa odvodzuje z náboženstva a etiky,druha skupina sa odvodzuje z vedy. Platóna, Spinozu a Hegela možeme pokladať za typických filozofov, ktorých záujmy sú zvačša náboženské a etické, kým Leibniza, Locka a Huma za reprezentantov vedeckej vetvy. U Aristotela, Descarta, Berkleyho a Kanta nájdeme silne prítomné obe skupiny motívov.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Niekto : Leibniz, who was corresponding with Jesuits in China, wrote the first European commentary on the I Ching in 1703, arguing that it proved the universality of binary numbers and theism, since the broken lines, the 0 or nothingness, cannot become solid lines, the 1 or oneness, without the intervention of God (ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>
Gilles Deleuze : Leibniz is one of the great founders of game theory. He was impassioned by mathematical game problems, he must have been quite a games player himself.Why is it that world which passed into existence? Leibniz explains what is, for him, the creation of worlds by God, and we see well how this is a theory of games: God, in his understanding , conceives an infinity of possible worlds, only these possible worlds are not compossible with each other, and necessarily so since it's God who chooses the best.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>
Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku Čo je to dobro? | Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič? | Boh má dobrý dôvod stvoriť svet. Svet ktorý stvoril je najlepší z možných svetov a lepší ako žiaden svet. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku Čo je to pravda? | Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku Čo je to kauzalita? | Monády nemajú okná, jedna monáda nepôsobi na druhú. Ich súčinnosť zabezpečuje predzjednaná harmónia |
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku Ako môžu slová vystihovať realitu? | Medzi našim myslením a zákonitosťami vonkajšieho sveta existuje predzjednaná harmónia. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku | Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. |
| Gottfried Wilhelm Leibniz na otázku Ako sa rozhodovať ? | Človek sa riadi (alebo by sa mal riadiť) princípmi maxima a minima.. |
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof