stoicizmus




stoicizmus

Kategória: poklasická helensko-rímska filozofia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




Rozlišuje sa starší stoicizmus (jeho zakladateľom je Zenón z Kitia na Cypre, ďalšími predstaviteľmi sú Kleanthes z Assu a Chryssipos z Apameie), stredný stoicizmus (zakladateľom je Panaitios, Poseidonios z Apameie) a mladší stoicizmus (niekedy sa hovorí aj novostoicizmus Lucius Annaeus Seneca, Marcus Aurelius a ďalší).Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, t. j. dosiahne stav apatie a aponie, ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj (athaumazia a ataraxia). Ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne logos. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.



Povedali o nej

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : skepticizmus je realizáciou toho, coho je stoicizmus iba pojmom, teda je skutočnou skúsenosťou toho, čo je sloboda myšlienky. Sloboda myšlienky je čosi osebe negatívne. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus) >>

Arthur Schopenhauer : Stoici vychádzajú z kynikov. Praktické u nich prechádza v teoretické. Vzdanie sa prechádza v pripravenosť sa kedykoľvek vzdať. Zabudli však na to, že všetko navyknuté sa stáva túženým a vzdávanie sa vytúženého je bolestivé. S vôľou sa nedá zahrávat, nedá sa ťahať psovi pečienku popod nos bez toho, aby reagoval. Medzi odriekaním a túžbou neexistuje stredná cesta. (ad stoicizmus) >>

Benedictus de Spinoza : Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus) >>

Friedrich Nietzsche : "V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus) >>

Arthur Schopenhauer : Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia) >>

Niekto : Stoickým ideálom je apatia (apatheia), oslobodenosť od afektov. Stoikovia rozlišujú štyri druhy afektov : rozkoš, žiaľ, túžbu a strach. (ad stoicizmus) >>

Niekto : Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia) >>

Niekto : Stoici boli presvedčení, že celý kozmický cyklus v ktorom sa príroda nachádza pozostáva z jedného jediného vznikania a zanikania, boli presvedčení že sa história bez prestania opakuje. Každých 2000 rokov prichádza svetový oheň, ktorý pohltí zem a potom sa všetci ľudia narodia znovu a musia žit znovu a znovu ten istý fatalistický život (ad stoicizmus) >>

Niekto : Stoikovia mali k dispozícii už množstvo gréckej filozofie. Na jednej strane ideál pokojnej mysle ktorý pochádza z filozofie Phyrhona a Demokrita, na druhej strane ideál schopnosti, ktorý pochádza od Platóna a Aristotela. Skúšali obe tieto ideály prepojiť. Rozdiel je iba v tom, že na mojej schopnosti môžem pracovať, ale na duševnom pokoji sa pracovať nedá. Ak napínam všetky sily aby som bol uvolnený, tak uvolnený nebudem, ale napätý, lebo je to protiklad. (ad stoicizmus) >>

Niekto : Emócie sú falošné hodnotenia (názory, súdy), ktoré si tvoríme rozumom. Preto sa da na nich pracovať, tým že pracujeme na rozume. Platí to aj pre negatívne a aj pre pozitívne emócie. Z týchto princípov vychádza aj kognitívna psychoterapia. (ad stoicizmus) >>



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Prečo ne/študovať filozofiu?

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Na otázku Čo je to filozofia?

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Na otázku Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk