Bertrand Russell

Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života.

Láska je múdra, nenávisť je hlúpa.

Za podmienky, že množstvom práce nie je nadmerné, tak aj tá najnudnejšia práca je pre väčšinu ľudí znesiteľnejšia ako úplná nečinnosť.

Práca vyplňuje dosť veľa hodín denne bez toho aby sa človek musel rozhodovať, čo má robiť. Väčšina ľudí, ak ich ponecháme vyplniť si voľný čas podľa ich voľby, väčšinou nevedia vymyslieť nič dostatočne zábavné čo by sa oplatilo robiť. A akonáhle sa pre niečo rozhodnú, tak ich trápi pomyslenie, že niečo iné by mohlo byť zábavnejšie. Samá nutnosť rozhodovať sa býva niekedy nepríjemná. Mnoho bohatých nečinných ľudí trpí nevysloviteľnou nudou v dôsledku oslobodenia od práce.

Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku.

Prácu robia zaujímavou dve hlavné zložky: prvá je cibrenie zručností a druhá je zostrojovanie niečoho.

Ludske etické pojmy sú esenciálne antropocentrické, a keď sa použijú v metafyzike, obsahujú pokus, akokoľvek zahalený, predpisovať vesmíru zákony na základe momentálnych túžob ľudí. Etická metafyzika je v podstate pokus dať zákonnú silu našim želaniam.

Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku.

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Celá etika, akokoľvek kultivovaná, zostáva viac menej subjektívna. Dokonca ani vegetariáni neváhajú zahubiť milióny mikróbov, aby zachránili život človeka v horúčke.

Základní příčinou problémů na světě je, že hloupí jsou velice suverénní, zatímco inteligentní jsou plní pochybností.

Úlohou poznání je, z gnozeologicky infinitní (nekonečně rozsáhlé a hluboké) reality člověku získat její kognitivní (znalostní, poznatkový) model, obsahující konečné množství informace. Pro tento účel musí tedy existovat filtr provádějící selekci a tak redukci informace. Je jím vágnost, s níž při poznávání vnímáme a pak si pamatujeme informaci o reálném světě. Některé s menší vágností, jiné s větší, podle vzdálenosti od centra člověkem (během poznávání) zaujaté pozornosti. Exaktní věda, která se potřebuje vágnosti zbavit, používá uměle vytvořený filtr Newtonův..

Veda je o tom čo vieme, filozofia je o tom čo nevieme.

Filozofia je vedou možného.

Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná.

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života.

Láska je múdra, nenávisť je hlúpa.

Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná.

Ludske etické pojmy sú esenciálne antropocentrické, a keď sa použijú v metafyzike, obsahujú pokus, akokoľvek zahalený, predpisovať vesmíru zákony na základe momentálnych túžob ľudí. Etická metafyzika je v podstate pokus dať zákonnú silu našim želaniam.

Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes)

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Číslo 4 je trieda všetkých objektov, ktoré majú 4 členy.

Matematické tvrdenia sú tautológie.

Monizmus, ktorý je charakteristický tým, že:
1) Skutočnosť vníma ako celok, a mnohosť vecí je podľa neho len zdanlivá.
2) Vonkajšie vzťahy v skutočnosti neexistujú.
3) Tvdenie, že medzi vecami je nejaký vzťah v skutočnosti hovorí, že určitý celok má určitú vlastnosť.
Sa mýli, pretože:
Ad 1)Monizmus dáva apriórnu odpoveď na empirickú otázku-'Koľko vecí existuje?'
Ad 2) Ak by sme chceli vonkajšie vzťahy nahradiť vnútornými upadneme do nekonečného regresu. Vztah 'byt vacsi ako' môže existovať len medzi vecami.
Ad 3) Subjekt-predikátorová logika veľmi ovplyvňuje metafyziku

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Celá etika, akokoľvek kultivovaná, zostáva viac menej subjektívna. Dokonca ani vegetariáni neváhajú zahubiť milióny mikróbov, aby zachránili život človeka v horúčke.