Herakleitos

Duša sveta je výpar z vlhkosti, ktorú má svet v sebe; duša v živých bytostiach je z vonkajšieho výparu a z výparu v nich samých a je tej istej prirodzenosti ako duša sveta.

Pre duše je smrť stať sa vodou, pre vodu však je smrť stať sa zemou; zo zeme vzniká voda, z vody duša.

Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien.

Keď sa muž opije, dá sa viesť nedospelým chlapcom, tacká sa a nepozoruje, kam ide; má totiž vlhkú dušu.

So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)

Suchá duša - najmúdrejšia a najlepšia.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.

Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok.

Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného.

Mudrost spociva v jednej veci: poznat, ako sa vsetko riadi rozumom az do jednotlivosti.

Tí čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božského; ten totiž vládne pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko) a dokonca ešte zvyšuje.

Nechápu, že ako nezhodné navzájom so sebou súhlasí; je to protirečivá harmónia (jednota) ako pri luku a lýre.

Ak nie mna počúvajú ale logos, je rozumné uznať, že všetky vec sú jedno.

Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia.

Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok.

Všetko plynie a nič netrvá.

Nevstupil by si dva razy do tej istej rieky

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

Cesta hore a dole je jedna a tá istá.

Lebo to, čo vzniká zo spojenia oboch protikladov, je jedno, a keď sa jedno rozdelí, odkryjú sa protiklady. Nie je toto práve to, čo podľa Grékov ich veľký a slávny Herakleitos postavil do popredia svojej filozofie ako jej jadro a pýšil sa tým ako novým objavom?

Bohu je vsetko krasne, dobre a spravodlive, ludia vsak pokladaju jedno za nespravodlive, druhe za spravodlive. //22B12

Treba vedieť, že boj je všetkému spoločný, že právo je spor a že sa všetko deje na základe sporu a nevyhnutnosti.

Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti)