Tomas Akvinsky

Kontemplatívny život je v každom ohľade lepší ako činný život.

Kontemplatívny život je v každom ohľade lepší ako činný život.

Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.

Tri dôvody, prečo nemožno súhlasiť so samovraždou: Prvý dôvod je, že samovražda je iracionálna. Protirečí prirodzenej náklonnosti človeka k sebazáchove. Druhý dôvod je, že samovražda odporuje, protirečí nadvláde Boha nad ľudským životom. Boh je jediný, ktorý je autorom života. Život sme si nedali sami, nebol predmetom našej voľby. Tretí dôvod je ten, že priama samovražda je previnením sa aj proti spoločnosti. Je nespravodlivosťou, ktorú človek pácha na spoločnosti. Človek má v sebe hodnotu, význam aj pre druhých ľudí.

Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu.

Rozmanitosť nevznikala z rozmanitosti zásluh podľa božej spravodlivosti, ale Boh je podľa pravdy príčinou rozmanitosti vecí, lebo on sám je všestranný, preto nemohol stvoriť len nejaký jeden druh človeka.//parafráza

Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu.

Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba.

Pravda je súhlas veci a rozumu.

Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda.

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Duša je javom sveta nadprirodzeného.

telo žije v reálnom svete a duša žije v TRANSCEDENTNOM ( nadprirodzenom) svete

Zostávať v cirkvi napriek presvedčeniu, že je falošná, je smrteľný hriech, hriech pokrytectva, hriech proti absolútnej úprimnosti, hriech taký vážny, že ak nie je oľutovaný, je dostatočnou matériou na večné zatratenie.

Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha.

Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin, no nevidíme, a ani to nie je možné, aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej, keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jedu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh..

Súcna, s ktorými sa stretávame, sú náhodné, vznikajú a zanikajú. Lenže v rade súcen, ktoré vznikajú postupne, nie je možné postupovať donekonečna. Treba teda pripustiť, že jestvuje nutné bytie, ktoré má plný dôvod svojho jestvovania v sebe a od ktorého sa odvodzujú ostatné súcna. Toto bytie nazývame Boh.

Jestvujú stupne dokonalosti (v dokonalostiach, ktoré ako také nie sú ohraničené, napr. dobrota, pravda). Neboli by tu však stupne, keby nebolo niečo najväčšie (lebo viac alebo menej sa hovorí vo vzťahu k najviac). Preto musí jestvovať bytie absolútne dokonalé, nekonečné bytnosťou, pravdou i dobrotou. Toto bytie nazývame Boh.

Vo svete nachádzame usporiadanosť a cieľovosť. Usporiadanosť a cieľovosť vyžadujú rozum, ktorý ich vytvoril. Takým rozumom nemôže byť ľudská myseľ (ani iný ohraničený rozum), ktorá usporiadanosť poznáva, no nevytvára je. Preto je nevyhnutné pripustiť jestvovanie usporiadateľského rozumu, príčinu poriadku vo svete. Túto nazývame Boh.

iba Boh môže robiť zázraky, tvoriť a premieňať

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Dvaja ľudia, napr. Peter a Pavol sa líšia vďaka látke a nie vďaka forme. Obaja majú rovnakú formu ľudskosti.

Transcendentálie tedy představuje těchto pět pojmů (a samotné bytí, esse). Lze je adekvátně predikovat o čemkoli, o jakémkoli jsoucnu, což se zdá být neproblematické v případě samotného esse, dále u res, aliquid a unum. Ovšem stejně tak se zdá, že u zbývajících pojmů něco takového není možné. Jak totiž máme chápat tato tvrzení?

Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha.

Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin, no nevidíme, a ani to nie je možné, aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej, keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jedu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh..

Súcna, s ktorými sa stretávame, sú náhodné, vznikajú a zanikajú. Lenže v rade súcen, ktoré vznikajú postupne, nie je možné postupovať donekonečna. Treba teda pripustiť, že jestvuje nutné bytie, ktoré má plný dôvod svojho jestvovania v sebe a od ktorého sa odvodzujú ostatné súcna. Toto bytie nazývame Boh.

Jestvujú stupne dokonalosti (v dokonalostiach, ktoré ako také nie sú ohraničené, napr. dobrota, pravda). Neboli by tu však stupne, keby nebolo niečo najväčšie (lebo viac alebo menej sa hovorí vo vzťahu k najviac). Preto musí jestvovať bytie absolútne dokonalé, nekonečné bytnosťou, pravdou i dobrotou. Toto bytie nazývame Boh.

Vo svete nachádzame usporiadanosť a cieľovosť. Usporiadanosť a cieľovosť vyžadujú rozum, ktorý ich vytvoril. Takým rozumom nemôže byť ľudská myseľ (ani iný ohraničený rozum), ktorá usporiadanosť poznáva, no nevytvára je. Preto je nevyhnutné pripustiť jestvovanie usporiadateľského rozumu, príčinu poriadku vo svete. Túto nazývame Boh.

Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu.

Rozmanitosť nevznikala z rozmanitosti zásluh podľa božej spravodlivosti, ale Boh je podľa pravdy príčinou rozmanitosti vecí, lebo on sám je všestranný, preto nemohol stvoriť len nejaký jeden druh človeka.//parafráza

Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu.