Epikuros

Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše.

Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti.

Tam kde sme my nie je smrť, tam kde je smrť, nie sme my.

Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti.

Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi)

Dozvedam sa, ze pre neklud svojho tela casto tuzis po zenach. Nuz, ak neprekrocis zakony, ani nikoho z blizkych nezarmutis, ani svojmu telu neuskodis, ani peniaze na ostatne potreby nepremrhas, vyhov svojej tuzbe podla chuti. Je vsak len tazko mozne, aby si sa nedostal do rozporu so ziadnou z tychto podmienok.

Je uzitocne zdrzovat sa niektorych slasti, aby sme neskor nemuseli znasat horsie bolesti.

Slasť je neprítomnosť bolesti a strachu. Medzi slasťou a bolesťou teda nie je žiadny stredný stav. Keď sa odstráni bolesť telesná (spôsobená nedostatkom) i myšlienková (spôsobená obavami) dosiahneme slasti. Akonáhle odstránime hlad, smäd atď. a pokryjeme tak základné potreby, nedá sa slasť už ďalej stupňovať, ale existujú iba jej variácie.

Is God willing to prevent evil, but not able? Then he is not omnipotent.Is he able, but not willing? Then he is malevolent.Is he both able and willing? Then whence cometh evil?Is he neither able nor willing? Then why call him God?”

Buď Boh chcel zabrániť zlu, ale nemohol, alebo to mohol urobiť, ale nechcel. Ak chcel ale nemohol, potom nie je všemocný. Ak mohol ale nechcel, potom nie je dobrý. Ak je všemocný a chcejúci dobro, odkiaľ potom prichádza zlo? Ak nie je ani všemocný ani dobrý, prečo ho potom volať Bohom?