Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt.
----
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť vznikajúcu z pravdivého poznania dobra a zla môžu potlačiť alebo obmedziť mnohé iné žiadostivosti, ktoré vznikajú z afektov, čo nás stiesňujú.
----
Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z poznania dobra a zla, a toto poznanie sa vzťahuje na budúcnosť, môže byť ľahšie obmedzená alebo potlačená žiadostivosťou po veciach, ktoré sú príjemné v prítomnosti.
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Každý nevyhnutne podľa zákonov svojej prirodzenosti túži po tom, čo pokladá za dobré, alebo zavrhuje to, čo pokladá za zlé.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Nijaká jednotlivá vec, ktorej prirodzenosť je úplne odlišná od našej, nemôže ani podporovať, ani obmedzovať našu schopnosť konať a nijaká vec vonkoncom nemôže byť pre nás dobrá alebo zlá, ak nemá s nami nič spoločné.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.
----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
----
Benedictus de Spinoza : Pod vedením rozumu si z dvoch dobier zvolíme väčšie a z dvoch ziel menšie.
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
----
Benedictus de Spinoza : Poznanie zla je neadekvátne poznanie.
----
Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
O
Benedictus de Spinoza : Táto idea mysle je jedno s mysľou takisto, ako je jedno myseľ a telo.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nielen stavy tela, ale aj idey týchto stavov.
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.
Benedictus de Spinoza : Dobrom budem rozumieť to, o čom s istotou vieme, že je nám užitočné.
Benedictus de Spinoza : Zlom však budem rozumieť to, o čom s istotou vieme, že zabraňuje, aby sme dosiahli nejaké dobro.
O
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.
--------

Zdroj: B.Spinoza: Etika,4P8
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk