Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
----
Benedictus de Spinoza : Pod vedením rozumu si z dvoch dobier zvolíme väčšie a z dvoch ziel menšie.
----
Benedictus de Spinoza : Vedení rozumom budeme väčšmi túžiť po väčšom budúcom dobre a po menšom prítomnom zle než po väčšom budúcom zle.
----
Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
----
Benedictus de Spinoza : Slobodný človek neuvažuje o ničom menej než o smrti. Jeho múdrosť je v premýšľaní o živote a nie o smrti.
----
----
Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
----
Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
----
Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
----
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
O
Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.
Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
Benedictus de Spinoza : Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť.
Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z rozumu, nemôže byť nadmerná.
Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.
O
Benedictus de Spinoza : Predstava minulej alebo budúcej veci vyvoláva v človeku taký istý afekt radosti alebo smútku ako predstava prítomnej veci.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.
Benedictus de Spinoza : Táto idea mysle je jedno s mysľou takisto, ako je jedno myseľ a telo.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,4P63
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk