Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.	----	Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.	----	Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Silu a stupňovanie každého trpného stavu a jeho pretrvávanie nevymedzuje moc, ktorou sa usilujeme zotrvávať v existencii, ale moc vonkajšej príčiny v porovnaní s našou mocou.	----	Benedictus de Spinoza : Sila nejakého trpného stavu čiže afektu môže prevýšiť ostatné činné stavy človeka čiže jeho moc tak, že afekt húževnate pretrváva v človeku.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť vznikajúcu z pravdivého poznania dobra a zla môžu potlačiť alebo obmedziť mnohé iné žiadostivosti, ktoré vznikajú z afektov, čo nás stiesňujú.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z poznania dobra a zla, a toto poznanie sa vzťahuje na budúcnosť, môže byť ľahšie obmedzená alebo potlačená žiadostivosťou po veciach, ktoré sú príjemné v prítomnosti.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ je človek determinovaný na nejakú činnosť tým, že má neadekvátne idey, vôbec nemožno povedať, že koná na základe schopnosti, ale na základe schopnosti koná len natoľko, nakoľko je determinovaný tým, čomu rozumie.	----	Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afekty, ktoré sú trpnými stavmi, môžu stáť proti sebe, a potiaľ sa aj jeden a ten istý človek mení a je nestály.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.	----	Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť.	----	Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom.	----	Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z rozumu, nemôže byť nadmerná.	----	Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Poznanie zla je neadekvátne poznanie.	----	Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.
----
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.	----	Benedictus de Spinoza : Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.
O
	Benedictus de Spinoza : Adekvátnou príčinou nazývam tú, ktorej účinok sa môže jasne a zreteľne postihnúť z nej samej. Neadekvátnou alebo čiastočnou nazývam tú, ktorej účinok sa nemôže pochopiť z nej samej.	Marcus Aurelius : Ak budeš pokladať za dobro alebo za zlo to, čo sa ti môže nepredvídane prihodiť, tak kedykoľvek sa ti prihodí takéto zlo alebo sa ti nedostane takéhoto dobra, zaiste sa pohoršíš na bohov a prejavíš nenávisť voči ľuďom, už či budú naozaj príčinou nehody a nezdaru, alebo ich len budeš upodozrievať... Ale ako budeme pokladať za dobro a zlo len veci, ktoré sú v našej moci, nezostáva nám nijaká príčina ani nič bohom vyčitovať ani zaujať nepriateľský postoj voči ľuďom.
O
	----	Marcus Aurelius : Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,3D2