Michel Foucault

Filozofia je hnutie, pomocou ktorého sa oslobodzujeme od toho, čo platí za pravdivé, a ktoré hľadá iné pravidlá hry.

Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons?

Každá spoločnosť má svoj vlastný poriadok právd, svoju celkovú politiku pravdy

Filozofia je hnutie, pomocou ktorého sa oslobodzujeme od toho, čo platí za pravdivé, a ktoré hľadá iné pravidlá hry.

Diskurz je celok nanútených, alebo nanucovaných významov, ktoré sa tiahnu spoločenskými pomermi.

Panoptická schéma (kde všetci sú videní) je určená k tomu, aby sa rozširovala v celej spoločnosti, aby fungovala všeobecne.

Panoptická schéma (kde všetci sú videní) slúži na nápravu väzňov, ale tiež na vyučovanie žiakov, stráženie duševne chorých, dohľad nad pracovníkmi a zamestnávanie zaháľačov..

Diskurz je celok nanútených, alebo nanucovaných významov, ktoré sa tiahnu spoločenskými pomermi.

Veta, ktorá sa často hovorí deťom "Správajte sa rozumne!" je motto celej našej modernej spoločnosti.

Sudcov normality možno stretnúť všade. Žijeme v spoločnosti sudcov-lekárov, sudcov-pedagógov, sudcov-sociálnych pracovníkov. Im podriaďuje každý svoj spôsob správania.

Tak si treba predstaviť trestaneckú spoločnosť - tisícky malých výchovných predstavení.

Sme zavretí v súkolesí panoptického súkolesia, ktorý my sami udržiavame v pohybe - každý jedno svoje ozubené koliesko.

Všadeprítomný trestajúci systém, ktorý všetky okamihy zachytáva a kontroluje.. pôsobí normatívne, normalizujúco, normalizačne.

Sudcov normality možno stretnúť všade. Žijeme v spoločnosti sudcov-lekárov, sudcov-pedagógov, sudcov-sociálnych pracovníkov. Im podriaďuje každý svoj spôsob správania.

Tak si treba predstaviť trestaneckú spoločnosť - tisícky malých výchovných predstavení.

Sme zavretí v súkolesí panoptického súkolesia, ktorý my sami udržiavame v pohybe - každý jedno svoje ozubené koliesko.

Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.

..človek zmizne ako tvár v piesku na brehu mora......človek ako samostatný a aktívny tvor prestane existovať..hoci ľudstvo prežije

...koniec človeka...tým myslím .. smrť subjektu, subjektu ako zdroja .. poznania,slobody, reči a dejín.

Šialenstvo sa prírodnom stave nenachádza...Šialenstvo je totálna nerozumnosť, ktorá sa ukáže na pozadí štruktúry rozumnosti.

Blázon nemôže byť pre samého seba šialencom, ale vždy len v očiach niekoho tretieho, ktorý vie rozlíšiť zahmlenie rozumu od rozumu.

Svet na začiatku 17-teho storočia bol zvláštnym spôsobom priateľský voči šialenstvu. Napr. vyšší šľachtici mali vlastného dvorného blázna, bolo veľa dedinských bláznov.. Po všetkých stránkach blázon fascinoval ľudí

V stredoveku a renesancii bolo bláznom dovolené žiť v náručí spoločnosti. Dedinského blázna živili a starali sa o neho.

V 18 storočí sa blázni začali izolovať (do bývalých zariadení pre nakazených leprov), aby sa spoločnosť nenakazila šialenstvom. ,,, Pri tomto veľkom zatváraní je podstatný nový element, a to, že sa tu nesúdi podľa zákona.

Nesúdi už len sudca, ale aj vedec, psychiater, doktor, psychológ .. kto zostane zavretý a kto pôjde na slobodu.

Časom boli definované stovky psychických ochorení so špecifickými symptómami, a tieto presné definície viedli k tomu, že nedefinujeme len tých ktorí sú zavretí ako spĺňajúci tieto kritériá, ale aj tých ktorí sú vonku, ktorí nemajú dané symptómy.

Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Disciplinárna moc sa vyvinula v 18. a 19. storočí, kedy sa konštituovali určité inštitúcie na zdisciplinovanie. Tieto inštitúcie robia ľudské telo využiteľné a k dispozícii pre účely produkcie najmä v kapitalizme. Väznice sú pritom vzorom podľa ktorého sú budované tieto inštitúcie - školy, fabriky, nemocnice....

Moc sa stáva tendeciálne netelesnou (nie je žiadny despota, násilník, ktorý nás núti)

Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Nepytajte sa ma kto som a neziadajte ma aby som zostal stale rovnaky. Nechajte to na nasich byrokratov a nasu policiu, aby skontrolovali, ci mame papiere v poriadku. / Do not ask who I am and do not ask me to remain the same: leave it to our bureaucrats and our police to see that our papers are in order. At least spare us their morality when we write./The Archaeology of Knowledge

Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons?

Moderný človek je svojím vlastným riaditeľom väznice. (z vedomosti o tom, že stále môže byť sledovaný, sám sa disciplinuje)

Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.

Keď sa v psychológii začal skúmať človek ako vedecký objekt.. narazilo sa pritom na "nevedomie", ovládané plne inštinktmi a pudmi.. ktoré nemalo nič spoločné s tým, čo očakávame od ľudskej slobody.

..v bioĺogii sa zistilo, že chromozómy nesú všetky informácie, ktoré sú pre vývoj kokrétneho živého jedinca potrebné.