William James

Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie.

myšlienky /ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti/ sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc pôsobiť...

Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie.

Lebo filozofia, ktorá je v nás taká dôležitá, nie je odbornou záležitosťou; je to náš viacmenej nemý cit pre úprimný a hlboký zmysel života. Tento cit je len čiastočne vyčítaný z kníh; je to náš individuálny spôsob videnia a cítenia celkového pôsobenia a tlaku sveta.

Ale aké typy filozofie sa nám ponúkajú? Nachádzame empirickú filozofiu, ktorá nie je dostatočne zbožná, a zbožnú filozofiu, ktorá nie je dosť empirická pre naše potreby. Ak nahliadnete do končín, kde sa ctia fakty, nájdete v plnom prúde "hrubú" filozofiu a v plnom rozkvete "spor medzi vedou a náboženstvom".

Dejiny filozofie sú v značnej miere dejinami stretu ľudských pováh.... Nech má profesionálny filozof akúkoľvek povahu, snaží sa, keď filozofuje, tuto povahu skryť...Napriek tomu ho vlastná povaha činí oveľa predpojatejším než ktorýkoľvek z jeho prísne objektivných predpokladov.

V spoločenských zvykoch nachádzame formalistov a ľudí nenútených. V politike autoritárov a anarchistov...Tieto kontrasty sú veľmi známe. No a vo filozofii existuje veľmi podobný kontrast, ktorý je vyjadrený dvojicou termínov "racionalista" a "empirik", pričom "empirik" znamená ctiteľ faktov vo všetkých rôznych podobách a "racionalista" znamená ctitel abstraktných a večných princípov. (ad racionalizmus, empirizmus)