Herakleitos

Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby.

Keď sa muž opije, dá sa viesť nedospelým chlapcom, tacká sa a nepozoruje, kam ide; má totiž vlhkú dušu.

Suchá duša - najmúdrejšia a najlepšia.

Lepšie je skryť svoju hlúposť (ťažké je to v roztopašnosti a pri víne).

Muži filozofi musia poznať veľmi veľa vecí.

Mudrost spociva v jednej veci: poznat, ako sa vsetko riadi rozumom az do jednotlivosti.

Tí čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božského; ten totiž vládne pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko) a dokonca ešte zvyšuje.

Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola naučila Hesioda a Pytagora, ďalej aj Xenofana a Hekataia.

So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)

Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši.

Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby.

Povaha je cloveku osudom.

Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného.

Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok.

Keby šťastie spočívalo v telesných rozkošiach, nazvali by sme šťastnými voly, keď nájdu hrach na žranie.

Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia.

Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok.

Cesta hore a dole je jedna a tá istá.

Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia.

Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok.

Cesta hore a dole je jedna a tá istá.

Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými.

Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.

Keby boli všetky veci dymom, rozlišovali by sme ich nosom.

Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši.

Bohu je vsetko krasne, dobre a spravodlive, ludia vsak pokladaju jedno za nespravodlive, druhe za spravodlive. //22B12

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

More, voda najčistejšia a najšpinavšia; pre ryby pitná a užitočná, pre ľudí však nepoužívateľná a škodlivá.

Nech by si šiel ktoroukoľvek cestou, nenašiel by si hranice duše.

Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.

Duša sveta je výpar z vlhkosti, ktorú má svet v sebe; duša v živých bytostiach je z vonkajšieho výparu a z výparu v nich samých a je tej istej prirodzenosti ako duša sveta.

Lepsie je skryt svoju hlupost /tazke je to v roztopasnosti

Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien.

Pre duše je smrť stať sa vodou, pre vodu však je smrť stať sa zemou; zo zeme vzniká voda, z vody duša.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak podľa vône každého z nich.

Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus.

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

Povaha je cloveku osudom.

Bdiaci majú jeden spoločný svet, v spánku sa však každý obracia do svojho vlastného.

Vedomie je všetkým spoločné.

Ako pavúk, ktorý uprostred pavučiny pocíti, len čo mucha pretrhne niektorú niť, a preto ta beží, ako sa mrzel, že ju roztrhla, tak duša človeka pri poranení niektorej časti tela náhli sa ta, akoby neznášala poranenie tela, s ktorým je pevne a podľa určitého pomeru spojená.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Tí čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božského; ten totiž vládne pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko) a dokonca ešte zvyšuje.

Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Všetko plynie a nič netrvá.

Nevstupil by si dva razy do tej istej rieky

Ale tento logos, ktorý je večný, nechápu ľudia ani predtým, ako ho počuli, ani potom, ako ho prvý raz počuli. Lebo hoci sa všetko deje podľa tohto logu, predsa si počínajú ako neskúsení, kedykoľvek sa pokúšajú o také slová a diela, aké ja vykladám, rozkladajúc každé podľa jeho prirodzenosti a vysvetľujúc, aké je.

Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien.

Ľudia by nepoznali meno právo, keby nebolo bezprávie.

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

Povaha je cloveku osudom.

Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti)

Ak nie mna počúvajú ale logos, je rozumné uznať, že všetky vec sú jedno.

Nechápu, že ako nezhodné navzájom so sebou súhlasí; je to protirečivá harmónia (jednota) ako pri luku a lýre.

Lebo to, čo vzniká zo spojenia oboch protikladov, je jedno, a keď sa jedno rozdelí, odkryjú sa protiklady. Nie je toto práve to, čo podľa Grékov ich veľký a slávny Herakleitos postavil do popredia svojej filozofie ako jej jadro a pýšil sa tým ako novým objavom?

Πoλεμoς παντων μεν πατηρ εστι./Boj je otcom vsetkych veci

Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými.

Treba vedieť, že boj je všetkému spoločný, že právo je spor a že sa všetko deje na základe sporu a nevyhnutnosti.

Povaha je cloveku osudom.

Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti)

Oι πoλλoι κακoι oλιγoι αγαϑoι /Vacsina je zla.