utilitarizmus




utilitarizmus

Kategória: filozofia 20. storočia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




prelom 19.str.- je etická teória, ktorá pokladá za úplné kritérium mravnosti konania jeho užitočnosť. Zakladateľ utilitarizmu Bentham vymedzil jeho základný princíp ako zabezpečenie čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí uspokojením ich osobných záujmov. Mravnosť statku možno matematicky vyčísliť ako bilanciu blaha a utrpenia, ktoré sú dôsledkom konania. J. S. Mill zaviedol do utilitarizmu princíp kvalitatívneho hodnotenia blaha, požiadavku uprednostňovať duševný pôžitok pred telesným.Rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácii kritéria užitočnosti zameriavajú na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok.Utilitarizmus býva i základom chápania funkcií štátu a práva.Prenesenia absolutizovaného princípu úžitku do teórie poznania podnietilo vznik pragmatizmu.



Povedali o nej

Niekto : Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus, utilitarizmus) >>

Niekto : Utilitarizmus má notorické problémy so zodpovedaním otázky, "čo je najlepšie mozné konanie?". Jeho problémom je, že pokladá ľudí za jednotky zúčastňujúce sa výpočtu, za prostriedky a nie ciele. a ak sa nám náhodou stane, že ako jednotka neprispievame k celkovému šťastiu, môžeme byť považovaní za tých, bez ktorých sa možno zaobísť. Utilitarizmus dochádza k absurdným záverom a záverom proti zdravému rozumu, napr. že kôli zväčšeniu celkového šťastia sa treba zbaviť nešťastných ľudí, alebo treba neúmerne zväčšiť počty trochu šťastných ľudí... >>



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Ako sa rozhodovať ?

Jeremy Bentham : Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia >>

Na otázku Čo je šťastie?

John Stuart Mill : Je rozdiel medzi šťastím a uspokojením. Prvé má väčšiu hodnotu ako druhé. Je lepšie byť nespokojným človekom ako uspokojeným prasaťom; lepšie byť nespokojným Sokratom ako uspokojeným hlupákom. >>

Na otázku Čo je to dobro?

Jeremy Bentham : Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia >>

Na otázku Ako sa rozhodujeme?

Jeremy Bentham : Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia >>

Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk