Robert Nozick

1938 až 2002

americký filozof, predstaviteľ zásadného individualizmu, ktorý sa dostáva do blízkosti anarchizmu. Je známy svojím dielom Anarchia, štát a utópia z r. 1974, vychádzajúcim z individualistických predpokladov a z kantovského chápania práv a považovaným za novú formuláciu lockovskej teórie štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. / wikipedia

Filozofická škola: liberalizmus anarchizmus politicka filozofia

Diela : Anarchy, State, and Utopia (1974)
Philosophical Explanations (1981)
The Examined Life (1989)
The Nature of Rationality (1993/1995)
Socratic Puzzles (1997)
Invariances: The Structure of the Objective World (2001/2003)

Povedali o ňom

Niekto : Robert Nozickova kniha "Anarchy, state and utopia" je jedna z najobľúbenejších kníh tech-miliardárov zo Silicon Valley, lebo ospravedľnuje ich bohatstvo a ich právo naňho ako základné ľudské právo. Taktiež idea minimálneho štátu s komunitami ladí s ideou slobodného internetu, kde si vieš nájsť tu svoju komunitu. >>

Niekto : V zozname literatúry v knihe "Anarchy, State and Utopia" je najviac záznamov a citátov od amerického aktivistu, anarchistu a individualistu 19-teho storočia, Sandera Spoonera, centrálnej postavy anarchizmu, ktorý patril do celej rady tých američanov, ktorý neboli radi ak ktokoľvek, komukoľvek prikazoval čo robiť. Bol proti otroctvu a zároveň za vystúpenie z únie. (ad Robert Nozick) >>

Niekto : Robert Nozick si požičal aj po jednej myšlienke od John Lockea a Adam Smitha, ktorí neboli radikálny anarchisti a excetrici. Od Locka si požičal ideu prirodzených práv (natural rights), právo na naše telá, právo na naše názory, ale tiež na veci do ktorých sme investovali našu prácu, produkty našej práce. Od Adam Smitha si požičal ideu "neviditeľnej ruky trhu". Niektorí ľudia sú dobrí ochrancovia a prirodzene si ich ľudia v prirodzenom stave najímajú na ochranu, pred krádežov ich chleba. Ľudia časom zobchodujú niektoré svoje práva, vytvoria tzv. ochranné spoločenstvá, ktoré poskytujú kolektívnu ochranu, kedže sú zraniteľní. Pomocou neviditeľnej ruky trhu sa časom vyberie to najlacnejšie a najefektívnejšie ochranné spoločenstvo... >>

Niekto : Sú tri knihy, ktoré sa veľmi čítajú v Silicon Valye medzi tech-miliardármi a to sú: 1) Ayn Rand .... 2) Zen of motocycle maintenance. ktorá kombinuje citlivosť hippies s láskou k strojom 3) Robert Nozick : Anarchy, State and Utopia >>

Niekto : Robert Nozickova kniha : Anarchy, State and Utopia je polemikou voči John Rawlsovej teórii spravodlivosti a vznikla v reakcii na ňu. >>

Niekto : Základnou otázkou pre Roberta Nozicka je "Prečo vlastne potrebujeme štát?" a Robert Nozick si myslí, že má odpoveď. >>

Robert Nozick
na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Predstavme si sobášny trh, kde je 26 ľudí od A do Z, podľa príťažlivosti a ku nim potencionálych partnerov A* až Z*, kde A znamená najpríťažlivejší a Z najmenej príťažlivý. Predpokladá sa, že všetci sa chcú zosobášiť, lebo je to súčasŤ dobrého života a každý si môže slobodne zvoliť partnera. Je pravdepodobné vo voľnom trhu že najaktraktívnejší A si vyberie najatraktívnejšieho A*, a B si vyberie B*, kedže A* je už zadaný, C bude chcieť C* atď. Všetko sú to slobodné voľby, obojstranné, bez donútenia, klamania, každý najlepšie a najférovejšie. A to znamená že Z si bude musieť vybrať Z*, lebo už nikto iný nie je dostupný. A je to stále slobodná voľba a stále je to fér, lebo nič neférové sa nestalo. Nedá sa nič robiť, alebo naozaj chceme redistribuovať aktraktívnosť, dobrý vzhľad? Chceme naozaj intervenovať v tomto trhu s láskou? A ak tu nechceme, aký je dôvod intervencie v iných trhoch?

Robert Nozick
na otázku Čo je spravodlivosť?

Robotníci, ktorí pracujú za minimálnu mzdu nie sú vykorisťovaní, ale je to "Z" kategória ľudí na trhu práce, ktorí si slobodne zvolili "Z*" druh práce.

Robert Nozick
na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Nemali by sa redistribuovať statky za pomoci štátu kôli spravodlivejšej spoločnosti.

Robert Nozick
na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

...štát nesmie používať svoje donucovacie prostriedky na to, aby prinútil niektorých občanov, aby pomáhali iným (môžu tak robiť len dobrovoľne), alebo aby ľuďom zakázal činnosť pre ich vlastné dobro alebo ochranu.

predchádzajúci filozof nasledujúci filozof