Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Nikto nemôže boha nenávidieť.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.	----
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ naša myseľ poznáva seba a svoje telo ako večné, potiaľ nevyhnutne poznáva boha a vie, že ju možno z boha pochopiť.	----	Benedictus de Spinoza : Tretí druh poznania závisí od mysle ako do svojej formálnej príčiny, pokiaľ sama myseľ je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Tretí druh poznania závisí od mysle ako do svojej formálnej príčiny, pokiaľ sama myseľ je večná.	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska k bohu, ktorá vzniká z tretieho druhu poznania je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Zo všetkého, čo poznávame tretím druhom poznania, sa radujeme, a to radosťou sprevádzanou ideou boha ako príčinou tejto radosti... Pozn: nie pokiaľ si ho predstavujeme ako prítomného, ale pokiaľ si ho chápeme ako večného..	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska k bohu, ktorá vzniká z tretieho druhu poznania je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska k bohu, ktorá vzniká z tretieho druhu poznania je večná.	----	Benedictus de Spinoza : V prírode nie je nič, čo by odporovalo tejto rozumovej láske, alebo čo by ju mohlo odstrániť.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ podlieha afektom, ktoré sa vzťahujú na trpné stavy, len pokiaľ trvá telo.	----
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Boh miluje sám seba nekonečnou rozumovou láskou.	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska mysle k bohu je sama láska boha, ktorou miluje sám seba, nie pokiaľ je nekonečný, ale pokiaľ ho možno vysvetliť na základe esencie ľudskej mysle postihovanej ako večnej, t. j. lásky, ktorou boh miluje sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska mysle k bohu je sama láska boha, ktorou miluje sám seba, nie pokiaľ je nekonečný, ale pokiaľ ho možno vysvetliť na základe esencie ľudskej mysle postihovanej ako večnej, t. j. lásky, ktorou boh miluje sám seba.	----	Benedictus de Spinoza : Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : V prírode nie je nič, čo by odporovalo tejto rozumovej láske, alebo čo by ju mohlo odstrániť.	----	Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.	----	Benedictus de Spinoza : Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.	----
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.	----	Benedictus de Spinoza : Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu.
O
	Benedictus de Spinoza : Táto idea mysle je jedno s mysľou takisto, ako je jedno myseľ a telo.	Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
O
	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,5P3