Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.
----
Benedictus de Spinoza : Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
----
----
Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.
----
Benedictus de Spinoza : Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme.
----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.
O
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.
Benedictus de Spinoza : Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.
Benedictus de Spinoza : Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ nemôže úplne zaniknúť s telom, ale ostáva z nej niečo, čo je večné.
Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo myseľ chápe ako večné, nechápe na základe toho, že postihuje skutočnú danú existenciu tela, ale na základe toho, že postihuje esenciu tela ako večnú.
Benedictus de Spinoza : V prírode nie je nič, čo by odporovalo tejto rozumovej láske, alebo čo by ju mohlo odstrániť.
O
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Ak je niekoľko rovnako alebo rozlične veľkých telies vystavených tlaku ostatných telies tak, že k sebe priliehajú, alebo ak sa pohybujú ronakými alebo rozdielnymi rýchlosťami tak, že si určitým spôsobom navzájom sprostredkujú svoje pohyby, hovoríme o nich, že sú navzájom zjednotené a že všetky spolu tvoria jedno teleso čiže jednotlivý vec, a práve touto jednotou telies sa táto jednotlivá vec líši od ostatných.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.
Benedictus de Spinoza : Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci.
Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nijaká jednotlivá vec, nad ktorú by nebolo inej mocnejšej a silnejšej. Teda nech je daná akákoľvek vec, je daná aj iná, mocnejšia, ktorá danú vec môže zničiť.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,5P38
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk