Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:

Ježiš Nazaretský : Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve. (ak to berieme doslovne, tak sa to nesplnilo) ⁽¹⁾

apoštol Pavol : Lebo muž nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou.u. 8 Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; 9 lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža....Alebo či vás neučí i sama príroda, že muž, keď má dlhé vlasy, je mu to necťou. (Pavol si tu pomylil prirodzeny a ludsky zakon. Zena nie je na obraz bozi?) ⁽²⁾

Friedrich Nietzsche : Dejiny kresťanstva - a to od smrti na kríži - sú dejinami postupného, stále väčšieho nepochopenia pôvodného symbolizmu. S každým rozšírením na ešte širšie a ešte barbarskejšie masy, ktoré nemohli pochopiť podmienky za akých kresťanstov vzniklo, bolo nutné kresťanstvo zvulgarizovať, zbarbarizovať - poňalo do seba všetky učenia a rituály záhrobných kultov rímskeho impéria, nezmyselnosti všetkých druhov chorých myslí. ⁽³⁾

Niekto : Konflikt medzi vedou a bibiou nastáva, ak berieme bibliu doslovne, ako faktický opis, koľko má byť živočíšnych druhov, ako stará je zemeguľa. Na druhej strane, do konfliktu vstupujú tí vedci, ktorý berú vedu ako súbor definitívnych poznatkov, doslovne, ako uzavretý obraz sveta. ⁽⁴⁾

Niekto : čo veda vyvráti Cirkev začne považovat za obrazné,čím je veda dalej tým obraznejšie sa Biblia či celá krestanská teoria berie. ⁽⁵⁾

Niekto : Biblia je symbolická kniha. ⁽⁶⁾