Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:

Diogenes zo Sinopy : Nebudes sa starat o manzelstvo ani o deti ani o vlast.. ⁽¹⁾

Niekto : Na svete je už 7 miliárd ľudí. ⁽²⁾

Niekto : Až 58,6 ton CO2 produkcie môže ušetriť ten, kto sa rozhodne nemať dieťa. Kto sa rozhodne nejesť mäso odľahčí životné prostredie o 0,6 ton CO2, kto sa rozhodne nemať auto, ušetrí 2,4 ton CO2. ⁽³⁾

Niekto : Áno, chcem mať deti. Chcem sa mať s kým rozprávať, keď budem starý, chcem aby môj život mal nejaký zmysel, chcem sa mať o čo starať, chcem aby ma mal niekto bezpodmienečne rád... ⁽⁴⁾

Niekto : Áno, všetci majú deti, aj moji rodičia mali deti, teda aj ja by som mal mať deti.. ⁽⁵⁾

Niekto : Chcieť mať dieťa je dvojnásobné sebectvo. Človek chce aby existoval nielen on ale ešte aj jeho kópia. ⁽⁶⁾

Niekto : Deti sú väčším dobrom ako sex. ⁽⁷⁾

Niekto : Deti robia život ľahším, to bol môj pocit už odpočiatku ako som mal deti. Obyčajne sa myslí opak, t.j. že deti robia život ťahším, avšak tým, že je človek otec alebo matka, odpadajú určité existenciálne ťažkosti zo života, tým že človek venuje pozornosť ďeťom a nie je tak konfrontovaný natoľko so samým sebou, so svojimi existenciálnymi úzkosťami, je decentralizovaný, lebo vždy sú tam deti, ktoré niečo chcú a niečo si zasluhujú. Mnohí hovoria, že deti obmedzujú slobodu (ak sa oženíš, so slobodou je koniec), ale to pokladám za hlboké nepochopenie našej kultúry. Myslím si a aj mnohí iní majú ten pocit, že deti vnášajú do života ľahkosť, rozširujú slobodu, obmedzujú sčasti individualistickú slobodu, ale dávajú nové slobody. ⁽⁸⁾

Niekto : Nie sú deti, nie je šťastie. / Nane čhave, nane bacht. ⁽⁹⁾