Čo je múdrosť?

Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:

Védy (indické) : Múdri hovoria o tom, čo je Jeden mnohými spôsobmi. / The wise speak of what is One in many ways. ⁽¹⁾

Biblia : Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou. /Prislovia 9,10 ⁽²⁾

Biblia : Ja múdrosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť nachádzam dômyselnosť.Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé; pýchy a vysokomyseľnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím./Prislovia 8,12-13 ⁽³⁾

Biblia : Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina.. ⁽⁴⁾

Biblia : Videl si muža zručného v práci (Lutherov preklad: vo svojom obchode)? Bude stáť pred kráľmi, nebude slúžiť obyčajným ľuďom. ⁽⁵⁾

Biblia : Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči. ⁽⁶⁾

Biblia : Múdry sa obáva a stráni sa zlého, ale blázon zúri a cíti sa bezpečný. ⁽⁷⁾

Biblia : Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale len v prejavovaní svojho zmýšľania... Pery blázna vyvolávajú škriepky a jeho ústa volajú po bitke. ⁽⁸⁾

Lao-c : Múdry sa nestará o vzhľad, ale o brucho. ⁽⁹⁾

Lao-c : Poznať druhých je múdrosť. Poznať seba je najväčšia múdrosť. ⁽¹⁰⁾

Lao-c : Kto robí - pokazí, kto vlastní - stratí. Kedže mudrc nič nerobí - nič nepokazí, kedže sa ničoho nedrží - nemôže nič stratiť ⁽¹¹⁾

Lao-c : Veľké sa začína ako maličké. Preto neskúša mudrc robiť nič veľkého . Kto veľa sľubuje, dodrží zväčša málo. Kto ľahko na seba veľa berie - bude to mať ťažké. Mudrc pokladá všetko za ťažké a bude to mať ľahké. ⁽¹²⁾

Lao-c : Mudrc poznáva bez toho, aby cestoval, chápe bez toho, aby pozrel, dokončí bez toho, aby konal. ⁽¹³⁾

Pytagoras zo Samu : Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie. ⁽¹⁴⁾

Guatama Buddha : Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne. ⁽¹⁵⁾

Guatama Buddha : Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja. ⁽¹⁶⁾

Guatama Buddha : Múdre uváženia (joniso manasikára): Avšak poučený ušľachtilý žiak, ktorý má úctu k svätcom, pozná učenie vznešených a je dobre cvičený v ušľachtilej náuke Dhamma, ten chápe, čo je hodné pozornosti a uváženia, ako aj čo pozornosti hodné nie je. A tak uvažuje o tom, čo si zasluhuje pozornosť, čo je hodné uváženia, a nie o tom, čo uvažovanie hodné nie je. Čo je utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je pôvod utrpenia, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je vyhasnutie utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je cesta vedúca k vyhasnutiu utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje. ⁽¹⁷⁾

Guatama Buddha : Keby niekto položil otázku, či vôbec pripúšťam nejakú teóriu, malo by sa mu odpovedať takto: Dokonalý je oslobodený od akejkoľvek teórie, pretože Dokonalý pochopil, čo je telesnosť, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je cítenie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je vnímanie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo sú mentálne formácie, ako vznikajú a zanikajú. Pochopil, čo je vedomie, ako vzniká a zaniká. Preto hovorím, že Dokonalý získal úplné oslobodenie vyhasnutím, vyvanutím, zmiznutím, zatratením a zbavením sa všetkých názorov a mienky, všetkých sklonov vytvárajúcich mienky akéhosi "ja" či "moje." ⁽¹⁸⁾

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Človek má tri cesty ako múdro konať. Najskôr premýšľaním: To je tá nejušlachtilejšia. Druhá napodobovaním: To je tá najlahšia. Tretia skúsenostou: To je tá najtvrdšia. ⁽¹⁹⁾

Konfucius - Kchung Fu-c’ : U koho prevládne materálno nad kultúrnosťou, je primitívny človek, u koho prevládne kultúrnosť nad materálnom, je nepraktický človek. Len ten, u koho sú kultúrnosť a materálno v dokonalej harmónii, len ten je naozaj ušľachtilý človek. ⁽²⁰⁾

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Múdrosť sa podobá potešeniu z kúpania, ľudskosť potešeniu vystupovania na vrcholky hôr! Múdrosť je tvorivý nepokoj, ľudskosť nádherná vyrovnanosť. ⁽²¹⁾

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kto je schopný spravodlivo zadovážiť ľudu, ktorý spravuje, všetko, čo potrebuje, a kto si pritom ctí duchov a božstvá zeme, ale fanaticky s nimi neobcuje, toho považujem za múdreho človeka. ⁽²²⁾

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Ušľachtilý človek si je istý svojím konaním, a preto sa môže nechať životom spokojne uchlácholiť, malý človek sa jednostaj za niečím pachtí, a preto je neustále hašterivý. ⁽²³⁾

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Či sa pokladám za múdreho? Nie to rozhodne nie! No spomedzi mnohých prostoduchých ľudí som možno len a schopný dať vyčerpávajúcu odpoveď! ⁽²⁴⁾

Herakleitos : Muži filozofi musia poznať veľmi veľa vecí. ⁽²⁵⁾

Herakleitos : Mudrost spociva v jednej veci: poznat, ako sa vsetko riadi rozumom az do jednotlivosti. ⁽²⁶⁾

Herakleitos : Tí čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božského; ten totiž vládne pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko) a dokonca ešte zvyšuje. ⁽²⁷⁾

Herakleitos : Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola naučila Hesioda a Pytagora, ďalej aj Xenofana a Hekataia. ⁽²⁸⁾

Platón : Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti. ⁽²⁹⁾

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Osvietení správne hovoria, že múdry je ten, kto koná bez žiadostivosti a túžby po plodoch svojej činnosti. Väzba medzi ním a skutkami mizne, reťaz je roztrhnutá, roztavená v plameňoch poznania. ⁽³⁰⁾

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Múdry človek odvrátil svoju tvár od plodov činnosti a nič už nepotrebuje - átman je všetkým. A tak koná a zároveň nekoná. V nič nedúfa, nič nežiada, ovláda svoje telo a myseľ, nič si neprivlastňuje. Len koná a nezožne zlo. ⁽³¹⁾

Aristoteles : Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach. ⁽³²⁾

Aristoteles : Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom :
ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny)
seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý)
lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)... ⁽³³⁾

Aristoteles : Je teda jasné. že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. ⁽³⁴⁾

Aristoteles : ..vedou, ktorá je vládnuca v prvej rade, a vedou, ktorá vedie viac než veda slúžiaca, je tá, ktorá poznáva, kôli čomu máme všetko konať; je to dobro v jednotlivých prípadoch a celkové dobro vôbec v celej prírode. ⁽³⁵⁾

Epikuros : Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše. ⁽³⁶⁾

Epikuros : Uctievanie mudreho cloveka je velkym ziskom pre tych, ktory ho uctievaju. ⁽³⁷⁾

Epikuros : Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia. ⁽³⁸⁾

Chrysippos : Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou. ⁽³⁹⁾

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť obsahuje veľkosť ducha i spravodlivosť a povznesenosť nad všetko, čo sa človeku stane. ⁽⁴⁰⁾

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu. ⁽⁴¹⁾

Ježiš Nazaretský : Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nespadol, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na hlúpeho muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“ ⁽⁴²⁾

Ježiš Nazaretský : Ak sa domnieva niekto medzi vami, že je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry. Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve. ⁽⁴³⁾

apoštol Pavol : Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou. 19 Veď je napísané: Zmarím múdrosť múdrych a rozumnosť rozumných zničím. 20 Kde je múdry? Kde zákonník? Kde rečník tohto veku? Neobrátil azda Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? 21 Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. 22 Židia totiž žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, 23 my však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo, 24 ale pre povolaných, tak Židov, ako aj Grékov, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. 25 Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. 26 Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. 27 Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; 28 Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, 29 aby sa nik pred Bohom nevystatoval. ⁽⁴⁴⁾

Marcus Aurelius : Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným. ⁽⁴⁵⁾

Plotinos : Múdrosť je myslenie, ktoré sa odvracia od tunajšieho sveta a vedie dušu hore k veciam nadzemským. ⁽⁴⁶⁾

Avicenna - Ibn Sina : Múdrosť je cesta, ktorou ide duša za svojou dokonalosťou. ⁽⁴⁷⁾

Tomas Akvinsky : Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého. ⁽⁴⁸⁾

Tomas Kempensky : Opovrhnúť svetom, a tak sa domáhať nebeského kráľovstva, je najväčšia múdrosť. ⁽⁴⁹⁾

Tomas Kempensky : Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov? ⁽⁵⁰⁾

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. ⁽⁵¹⁾

Tommaso Campanella : Koľko vieme, toľko môžeme. ⁽⁵²⁾

Jan Amos Komenský : Opakovanie je matkou múdrosti. ⁽⁵³⁾

Jan Amos Komenský : Plná múdrosť, pansofia, je všezahŕňajúca, aby ľudský duch bol obrazom všemúdreho Boha. ⁽⁵⁴⁾

Jan Amos Komenský : Múdrosť podľa šalamúna je pôvodca všetkých vecí a učiteľka všetkého, drahšia než všetko bohatstvo. Vyplýva z nej dlhovekosť a sláva, blaženosť, krása a česť.. ⁽⁵⁵⁾

Blaise Pascal : Su dve krajnosti : vylucit rozum a uznavat iba rozum. ⁽⁵⁶⁾

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. ⁽⁵⁷⁾

Gottfried Wilhelm Leibniz : Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. ⁽⁵⁸⁾

Immanuel Kant : Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva. ⁽⁵⁹⁾

Arthur Schopenhauer : Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle. 1. V ovládaní seba. 2. V ovládaní iných (intrigy) 3. V ovládaní (konštrukcii) strojov. ⁽⁶⁰⁾

Arthur Schopenhauer : Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme. ⁽⁶¹⁾

Arthur Schopenhauer : Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností. ⁽⁶²⁾

Arthur Schopenhauer : Pre rozumné správanie človeka nie je podstatná ani tak absolútna sila intelektu ako skôr jeho relatívna sila v pomere ku sile túžob, ktoré ho ženú. ⁽⁶³⁾

Arthur Schopenhauer - asocianizmus : Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených. ⁽⁶⁴⁾

Arthur Schopenhauer : Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia. ⁽⁶⁵⁾

Arthur Schopenhauer : Naša pamäť nie je nádoba, ale cvičená schopnosť vyvolávať predstavy. Aj keď má niekto v hlave veľa, ale nedokáže v danú chvíľu potrebné vyvolať, má to iba virtuálne, reálne nemá nič. ⁽⁶⁶⁾

John Adolphus Etzler : Múdry skúma predtým než súdi, hlupák súdi predtým než preskúma. ⁽⁶⁷⁾

Soren Kierkegaard : Ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presahujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiacto zúfa, to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia. ⁽⁶⁸⁾

Soren Kierkegaard : Kýmkoľvek bol Ježiš Kristus, jedno nebol - mudrcom. ⁽⁶⁹⁾

Soren Kierkegaard : No malomeštiak nemá fantáziu, nechce ju mať, je mu odporná. Čiže niet mu pomoci. A ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presanhujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiactvo zúfa to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia. ⁽⁷⁰⁾

Bertrand Russell : Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života. ⁽⁷¹⁾

Bertrand Russell : Láska je múdra, nenávisť je hlúpa. ⁽⁷²⁾

Ján Patočka : K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde. ⁽⁷³⁾

Slavoj Žižek : Múdrosť je tá najkonformnejšia vec na svete. Čokoľvek by si urobil, múdry muž príde a ospravedlní to. Napr. urobíš niečo riskantné a uspeješ. Múdry muž príde a povie niečo ako "Iba kto riskuje, môže vyhrať." Ak však urobíš to isté ale neuspeješ, múdry muž povie napr. (Slovinské vulgárne príslovie): "Nedá sa čúrať proti vetru." ⁽⁷⁴⁾

Slavoj Žižek : Čo je múdrosť? Urobme myšlienkový experiment: Niekto povie - "Prečo sa naháňame za týmito pozemskými slasťami? Pravé uspokojenie pochádza z premýšľania o večných pravdách" - Ak to povie s tým správnym pátosom, bude to znieť ako hlboká vec. Ale povedzme opačnú vec: "Prečo sa naháňať za večnými pravdami? Carpe diem. Užívaj toho, čo tu máš.." A teraz poviem tretiu variantu : "Prečo sme uviazli v kontraste medzi večnosťou a prechodnou existenciou? Pravá múdrosť spočíva v hľadaní večnosti v užívaní prechodných slastí" a znie to múdro. Štvrtá varianta znie: "Sme odsúdení existovať medzi večnosťou a pominuteľnosťou. Múdry muž to akceptuje" ...skrátka, čokoľvek človek povie, môže to podať ako múdrosť. ⁽⁷⁵⁾

Niekto : Zatiaľčo múdrosť sveta tajomstvo vyčerpáva objasnením, múdrosť Božia je skrytá v tajomstve. Taká múdrosť je prítomná iba v otvorených otázkach ... otázkach, ktoré v žiadnej ľudskej reči nenašli, ani nemôžu nájsť definitívnu odpoveď. ⁽⁷⁶⁾

Niekto : Vždyť je to prostinké jen pro chytrého arci, dospělí dětínští a dítka jsou dnes starci, moudrej se nermoutí a fiškus není šťoura, jsme skrátka na pouti, která se večer bourá. Posaď se do káči než ti tam jinej vleze, hloupej ať roztáčí a chytrák ať se veze. ⁽⁷⁷⁾

Niekto : Múdrosť je len jedna; človek má byť tým čím je, ale má byť pevný.. ⁽⁷⁸⁾

Niekto : Japonská filozofia šťastia Ikigai odporúča zvážiť tieto štyri veci: Čo vás činí šťastnými? V čom ste dobrí? Čo by vás mohlo uživiť? Čo tento svet potrebuje? Ak dokážete zodpovedať tieto štyri otázky, dokážete nájsť v živote rovnováhu a šťastie. Šťastie totiž podľa Ikigai spočíva v tom, že budete robiť to, čo vás baví, čo máte radi a zároveň na tom dokážete zarobiť a prosperovať. ⁽⁷⁹⁾

Niekto : Definícia debility : Robiť to isté dookola a očakávať oné výsledky. ⁽⁸⁰⁾

Niekto : “Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.” ⁽⁸¹⁾

Niekto : Všetkého veľa škodí. ⁽⁸²⁾

Niekto : Múdrosť je mať čo najviac detí. ⁽⁸³⁾

Niekto : Psi sa často úprimne zaujímajú o to, čo robia ľudia, aj keď to nie sú ich páni. Psi sa aj radi miešajú do ľudských záležitostí. Somáre menej dbajú o ľudské správanie a väčšmi sa starajú o seba. Preto sa o somároch tvrdí, že majú výrazné filozofické sklony. ⁽⁸⁴⁾

Niekto : Existuje múdrosť starého i múdrosť nového. ⁽⁸⁵⁾

Niekto - konzervativizmus : Múdrosť starého je múdrosť tradície, čo sa zrodila v čase, uchováva hodnoty overené dejinnou skúsenosťou, je to múdrosť zodpovednosti, poriadku, miernosti, vernosti, dodržiavania zákonov. ⁽⁸⁶⁾

Niekto : Múdrosť nového je múdrosť objavovať nové, kriticky prehodnocovať to, čo je na tradícii klamné. Je to múdrosť hravosti, snenia, hľadania, tvorivosti. ⁽⁸⁷⁾

Niekto - konzervativizmus : Iba spojením múdrosti starého a múdrosti nového môže vzniknúť celostná múdrosť a taká múdrosť môže vzniknúť iba v otvorenom dialógu, vzájomnom stretnutí. ⁽⁸⁸⁾

Niekto : Ak sa múdrosť staroby odvráti od múdrosti mladosti, vzniká nebezpečná zaslepenosť. Každá kritika je potom vnímaná ako vnášanie nepokoja a neúcta voči tradícii a autorite, a každá aktivita ako vzbura a podvratná činnosť. ⁽⁸⁹⁾

Niekto : Niekedy treba osudu vzdorovať. ⁽⁹⁰⁾

Niekto : Múdrosť je vyrovnanosť a konzervatívnosť ktorá prichádza s vekom, keď človek vidí vo všetkom negatíva i pozitíva. Mladosť je viac nevyrovnaná, negujúca, radikálna. ⁽⁹¹⁾

Niekto : Cynizmus, negativita a zlomyseľnosť niekedy vyzerajú ako múdrosť. ⁽⁹²⁾

Niekto : Mysli na to, že čas jsou peníze; kdo by denně svou prací mohl vydělat deset šilinků a jde se na půl dne procházet nebo čas prolenoší ve svém pokoji, ten, když na svoji zábavu vydal byť jen šest pencí, nesmí počítat jen je, neboť vedle toho ještě vydal nebo spíše vyhodil pět šilinků. ⁽⁹³⁾

Niekto : .Mysli na to, že - jak říká přísloví - dobrý počtář je pánem všech peněženek. Kdo je známý tím, že platí přesně ve slíbenou dobu, ten si může kdykoli vypůjčit peníze, které zrovna jeho přátelé nepotřebují. ⁽⁹⁴⁾

Niekto : Muž, který dbá na svou důvěryhodnost, si musí všímat i nejbezvýznamnějších událostí. Úder tvého kladiva, jejž tvůj věřitel slýchá v pět ráno nebo v osm večer, ho uspokojí na šest měsíců; když tě však uvidí za kulečníkovým stolem, nebo zaslechne tvůj hlas v hostinci v době. kdy bys měl pracovat, tak se ti hned příštího rána připomene o splátku a bude žádat peníze dřív, než je budeš mít k dispozici ⁽⁹⁵⁾

Niekto : Z dobytka se získává lůj, z člověka peníze,“ pak nás jako zvláštnost této „filosofie lakomství“ napadne ideál čestného muže hodného kreditu, a především myšlenka, že jednotlivec je povinen zajímat se o zvětšování svého kapitálu jako o sebeúčel. ⁽⁹⁶⁾

Niekto : iracionalita tohoto životního způsobu, v němž člověk existuje pro svůj obchod, a nikoli naopak ⁽⁹⁷⁾

Niekto : Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou. ⁽⁹⁸⁾

Niekto : Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“. ⁽⁹⁹⁾

Niekto : Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. ⁽¹⁰⁰⁾

Niekto : V našom tele, v našich bunkách a hlavne v kostiach a krvi je nahromadené a uložené poznanie (genetická informácia v 80 mld bunkách), ktoré toltéci volali spiace alebo tiché poznanie, a v tranze sa môžeme k tomu vedeniu dostať. ⁽¹⁰¹⁾

Niekto : Žiadny duchovný učiteľ vás nikdy nič nenaučí, ale povie : všetko je vo vás uložené, stačí to iba objaviť. A tiež sa treba odnaučiť, to čo vás naučili. ⁽¹⁰²⁾

Niekto : Staré učenia nás upozorňujú na to, že vždy súvisíme s celkom, že existuje nejaká prepojená sieť života a keď zasiahneme do tej siete, zasiahneme i do seba. (v protikalde k názoru, že sa možno izolovať) ⁽¹⁰³⁾

Niekto - konzervativizmus : Meniť všetko je hlúposť, rovnako ako nemeniť nič je hlúposť. ⁽¹⁰⁴⁾

Niekto : Múdre je sa vyhýbať hlúpym ľuďom. ⁽¹⁰⁵⁾

Citácie:

⁽¹⁾ Rig Veda 1.164.46⁽²⁾ bez zdroja⁽³⁾ bez zdroja⁽⁴⁾ bez zdroja⁽⁵⁾ Príslovia 22,29⁽⁶⁾ Príslovia 12,18⁽⁷⁾ Príslovia 14,16⁽⁸⁾ Príslovia 18,2⁽⁹⁾ Laoc:Tao te ting⁽¹⁰⁾ https://sk.wikiquote.org/wiki/Poznanie⁽¹¹⁾ Lao-c : Tao-te-ťing⁽¹²⁾ Lao-c : Tao-te-ťing⁽¹³⁾ Lao-c : Tao-te-ťing⁽¹⁴⁾ ⁽¹⁵⁾ bez zdroja⁽¹⁶⁾ http://satori.mysteria.cz/slovo_buddhovo.html#Slovo%20Buddhovo⁽¹⁷⁾ http://satori.mysteria.cz/slovo_buddhovo.html#Slovo%20Buddhovo⁽¹⁸⁾ http://satori.mysteria.cz/slovo_buddhovo.html#Slovo%20Buddhovo⁽¹⁹⁾ bez zdroja⁽²⁰⁾ Konfucius:Rozhovory a výroky. Blava, Tatran 2006,s.83⁽²¹⁾ Konfucius:Rozhovory a výroky. Blava, Tatran 2006,s.85⁽²²⁾ Konfucius:Rozhovory a výroky. Blava, Tatran 2006,s.95⁽²³⁾ Konfucius:Rozhovory a výroky. Blava, Tatran 2006,s.109⁽²⁴⁾ Konfucius:Rozhovory a výroky. Blava, Tatran 2006,s.129⁽²⁵⁾ bez zdroja⁽²⁶⁾ bez zdroja⁽²⁷⁾ 22 B 114 (zo Stobaia)⁽²⁸⁾ 22 B 40 (z Diogena)⁽²⁹⁾ (Platón: Protágoras)⁽³⁰⁾ Bhagavadgíta: s 49⁽³¹⁾ Bhagavadgíta: s 49⁽³²⁾ bez zdroja⁽³³⁾ bez zdroja⁽³⁴⁾ Aristoteles : Metafyzika, Prvá kniha ⁽³⁵⁾ Aristoteles : Mefafyzika, Kniha prvá, Kap.2⁽³⁶⁾ bez zdroja⁽³⁷⁾ bez zdroja⁽³⁸⁾ bez zdroja⁽³⁹⁾ Zlomky starých filozofov, s.154⁽⁴⁰⁾ O láske, přátelství a štestí , Mladá fronta 1976, s.6⁽⁴¹⁾ O láske, přátelství a štestí , Mladá fronta 1976, s.71⁽⁴²⁾ Matus 7,21⁽⁴³⁾ 1Kor 3,19⁽⁴⁴⁾ 1Kor 1,18⁽⁴⁵⁾ Marcus Aurelius: Myšlienky, 9. kniha⁽⁴⁶⁾ Enneada 3,8 ?⁽⁴⁷⁾ bez zdroja⁽⁴⁸⁾ Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/35916-svaty-tomas-akvinsky-boze-daj-mi-pokojnu-mysel-aby-som-prijal-veci-k/⁽⁴⁹⁾ T. Kempeský - Nasledovanie Krista 1.kapitola⁽⁵⁰⁾ T. Kempeský - Nasledovanie Krista 1.kapitola⁽⁵¹⁾ T. Kempeský - Nasledovanie Krista 1.kapitola⁽⁵²⁾ parafráza - In: Theodor Munz: Cesta za skutočnosťou bez metafyziky s.76⁽⁵³⁾ ⁽⁵⁴⁾ J. A. Komenský : Pansophie prodemus⁽⁵⁵⁾ J. A. Komenský : Pansophie prodemus⁽⁵⁶⁾ bez zdroja⁽⁵⁷⁾ Skara-Leibniz a Heidegger-Veta o dostat. dovode.⁽⁵⁸⁾ Leibniz,G.W. Nové úvahy o lidské soudnosti. Prel.:V. Rychetská. Praha: Česká Akademia věd a umění. 1932, s.300⁽⁵⁹⁾ citácia na youtube So beeinflusst der Ukrainekrieg Europa | Sternstunde Philosophie | SRF Kultur - https://www.youtube.com/watch?v=3VAVFn107Jk&list=WL&index=1&t=104s⁽⁶⁰⁾ Arthur Schopenhauer: Die Welt als Wille und Vorstellung⁽⁶¹⁾ Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava⁽⁶²⁾ Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava⁽⁶³⁾ Schopenhauer: Svet ako vôla a predstava, s. 53 v poznámkach⁽⁶⁴⁾ Schopenhauer : Svet ako vôľa a predstava (kapitola - Uber di Gedankenassoziation)⁽⁶⁵⁾ Schopenhauer : Welt als Wille und Vorstellung⁽⁶⁶⁾ Schopenhauer : Welt als Wille und Vorstellung - s.46 v poznámkach⁽⁶⁷⁾ ⁽⁶⁸⁾ Soren Kierkegaard : Choroba na smrť, s. 49⁽⁶⁹⁾ youtube - Slavoj Žižek: "I'm generally opposed to wisdom"⁽⁷⁰⁾ Soren Kierkegaard: Choroba na smrť , s.49⁽⁷¹⁾ Russel, B.: Vedecke poznani⁽⁷²⁾ youtube: Bertrand Russell's Advice for Future Generations ⁽⁷³⁾ bez zdroja⁽⁷⁴⁾ youtube - Slavoj Žižek: "I'm generally opposed to wisdom"⁽⁷⁵⁾ youtube - Slavoj Žižek: "I'm generally opposed to wisdom"⁽⁷⁶⁾ Daniel Pastirčák : Evanjelium podľa Jóba, s.304⁽⁷⁷⁾ Muzikál Starci na chmelu - pieseň : Život je kolotoč⁽⁷⁸⁾ Emile Zola - Rim, Slovenský spisovateľ Blava 1951, s.585⁽⁷⁹⁾ https://www.interez.sk/blog/filozofia-ikigai/⁽⁸⁰⁾ facebook - argument Kotlebovej prívrženkyne, prečo voliť Kotlebu⁽⁸¹⁾ príbeh z knihy Cesta pokojného bojovníka od Dana Millmana⁽⁸²⁾ ⁽⁸³⁾ ⁽⁸⁴⁾ R. Traven: Poklad na Sierre Madre. s.215⁽⁸⁵⁾ týždeň.sk Homília Daniela Pastirčáka⁽⁸⁶⁾ týždeň.sk Homília Daniela Pastirčáka⁽⁸⁷⁾ týždeň.sk Homília Daniela Pastirčáka⁽⁸⁸⁾ týždeň.sk Homília Daniela Pastirčáka⁽⁸⁹⁾ týždeň.sk Homília Daniela Pastirčáka⁽⁹⁰⁾ ⁽⁹¹⁾ youtube - G.W.F. Hegel: Wissenschaft der Logik (erklärt von Marco de Angelis) (3. Folge) : 1:15:00⁽⁹²⁾ ⁽⁹³⁾ Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu - úvod⁽⁹⁴⁾ Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu - úvod⁽⁹⁵⁾ Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu - úvod⁽⁹⁶⁾ Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu - úvod⁽⁹⁷⁾ Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu - úvod⁽⁹⁸⁾ https://en.wikipedia.org/wiki/Data⁽⁹⁹⁾ https://en.wikipedia.org/wiki/Data⁽¹⁰⁰⁾ ľudová múdrosť⁽¹⁰¹⁾ youtube - Pojednání o životě - Dušan Dušek - ⁽¹⁰²⁾ youtube - Pojednání o životě - Dušan Dušek - ⁽¹⁰³⁾ youtube - Pojednání o životě - Dušan Dušek - ⁽¹⁰⁴⁾ Podcast Kvantum ideí : Konzervatívci, liberáli a sociálna entropia⁽¹⁰⁵⁾ youtube 294 The Five Laws Of Stupidity