Prečo ne/študovať filozofiu?

Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:

Biblia : Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.... Hospodin, Boh, prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. ⁽¹⁾

Lao-c : Zapomeň na vzdělanost, a prost budeš strastí. Jaký je rozdíl mezi "jakže" a "ó!"? Čím se lisí "dobré" a "zlé"? Musím se klanět tomu, čemu klaní se ostatní? Byť by to bylo nekonečnou hloupostí? Všichni jsou rozjařeni a veselí, jako když se kochají posvatným býkem, jako když vystupují na Jarní terasu. Jen já jsem klidný a nedávam na sobě nic znát, jako dítě, které se jestě nezasmálo. Jsem sám, osamělý jako ten, jenž nemá se kam vrátit. Všichni žijí v dostatku a nadbytku, jen já nemám ničeho, co bych vlastnil. Co jsem já za blázna ! Jak mám zmatenou mysl ! Všichni jsou bystří a veselí, já však jsem mdlý, skleslý. Všichni jsou rázní, bezohlední, ja však tichý, plachý. Mírný jako oceán, bezcílny jak záchvěv vánku. Všichni jsou usedlí a věnují se svému, jen já tvrdošíjne držím se mimo. To, čím se nejvíce liším od ostaních, je uvědomění, že mé živobytí pochází od mé Matky ! ⁽²⁾

Guatama Buddha : keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu. ⁽³⁾

Sokrates : Nepreskúmaný život nie je hodný žitia. ⁽⁴⁾

Platón : Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. ⁽⁵⁾

Platón : Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku. ⁽⁶⁾

Platón : Keď teda prekonajú mnohých svojou dialektikou a mnohí zasa ich prekonajú, náhle a rýchlo sa dostanú do stavu, že nebudú veriť v to, v čo verili predtým, tým sa dá vysvetliť, že aj oni sami, aj všetko čo súvisí s filozofiou, má u ostatných ľudí zlú povesť. ⁽⁷⁾

Platón : Ak však poslucháč naozaj miluje múdrosť a je príbuzný tej veci ... myslí si, že počul o obdivuhodnej ceste a že musí teraz napnúť sily a že by inak nemohol žiť; a potom napnúc všetky svoje sily i sily svojeho sprievodcu, na tejto ceste nepovoľuje, pokým všetko nedokončí, alebo nenadobudne sily, aby mohol bez sprievodcu viesť samého seba.. ⁽⁸⁾

Platón : Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov. ⁽⁹⁾

Diogenes zo Sinopy : Čím ti budem prospešný svojim učením? Predovšetkým ťa zbavím rozmaznanosti... ⁽¹⁰⁾

Aristoteles : Neboť jako dnes, tak v dřívějších dobách lidé začali filozofovat,protože se nečemu divili.....Ten pak, kdo pochybuje a diví se, má vědomí nevědomosti...(otazka = vedomie nevedomosti) ⁽¹¹⁾

Aristoteles : Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu. ⁽¹²⁾

Epikuros : Laska k pravej filozofii nas oslobodzuje od kazdej naruzivej a trapnej tuzby. ⁽¹³⁾

Epikuros : Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti. ⁽¹⁴⁾

Marcus Tulius Cicero : Ale je jediný spôsob liečenia zármutku i ostaných nemocí duše: ukázať, že všetky sú založené na predstave a vôli a že sa im ľudia poddávajú preto, že sa im zdá, že je to správne. Tento omyl, ktorý je koreňom všetého zla, sľubuje radikálne odstrániť filozofia. ⁽¹⁵⁾

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu. ⁽¹⁶⁾

Ježiš Nazaretský : Nielen z chleba žije človek, ale z každého Božieho slova. ⁽¹⁷⁾

apoštol Pavol : Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. 9 Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. ⁽¹⁸⁾

Marcus Aurelius : Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá. ⁽¹⁹⁾

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Načo sú Jeruzalemu Atény?. ⁽²⁰⁾

Johannes Scotus Eriugena : Nikto nevstupi do neba ak nie cez filozofiu. Nemo intrat in coelum nisi per philosophiam. ⁽²¹⁾

Anselm z Canterbury : Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii. ⁽²²⁾

Tomas Akvinsky : Kontemplatívny život je v každom ohľade lepší ako činný život. ⁽²³⁾

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. ⁽²⁴⁾

Tomas Kempensky : Často sa mi protiví mnoho čítať a počúvať. V tebe je všetko , čo chcem a po čom túžim. ⁽²⁵⁾

Rene Descartes : Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov. ⁽²⁶⁾

Rene Descartes : Mať oči zatvorené a nikdy sa neusilovať ich otvoriť je to isté ako žiť bez filozofovania. A radosť vidieť všetky veci, ktoré odhaľuje náš zrak, sa nijako nedá porovnať s uspokojením, aké nám poskytuje znalosť vecí, ktoré nám odhaľuje filozofia. ⁽²⁷⁾

John Locke : Ked pozname svoje vlasne sily, skor vieme, co podniknut, aby sme mali nadej na uspech..a nebudeme mat chut necinne sediet a prestat mysliet v zufalosti, ze nic nemozeme poznat. ⁽²⁸⁾

David Hume : Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti. ⁽²⁹⁾

Jean Jacques Rousseau : Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri.. ⁽³⁰⁾

Johann Gotlieb Fichte : Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania. ⁽³¹⁾

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je z hľadiska zdravého rozumu prevrateným svetom. ⁽³²⁾

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie. ⁽³³⁾

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Potreba filozofie pramení z rozdvojenosti alebo rozpoltenosti, ktorá bráni človeku nájsť racionálne zjednotenia a zmierenie so svetom. Táto rozdvojenosť sa na pojmovej úrovni javí v podobe dogmaticky fixovaných opozícií ako rozum a zmyslovosť, duch a príroda, subjekt a objekt, sloboda a nevyhnutnosť, indivíduum a spoločnosť a mnohých iných. ⁽³⁴⁾

Arthur Schopenhauer : Filozofia je ako tažké brnenie. Slabý sa pod ním zrúti, silného urobí neporaziteľným. ⁽³⁵⁾

Arthur Schopenhauer : Pravé filozofovanie sa podobá výstupu na vrcholce hôr - poskytuje človeku stále väčšie výhľady ale robí ho stále osamelejším. ⁽³⁶⁾

Arthur Schopenhauer : Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov. ⁽³⁷⁾

Arthur Schopenhauer : .....čím horšie na tom človek stojí z intelektuálneho hľadiska, tým menej záhadné sa mu zdá jeho bytie; naopak zdá sa mu všetko bytie ako samozrejmé. To pochádza z toho, že sa jeho intelekt ešte ostal verný svojmu pôvodnému účelu, slúžiť ako prostriedok k pohnútkam vôle, a je tak integrálnou časťou prírody a vôbec sa nemá k tomu, aby sa od celku vecí úplne odtrhol a svet vnímal zdiaľky čisto objektívne. ⁽³⁸⁾

William James : Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie. ⁽³⁹⁾

Friedrich Nietzsche : Každý živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli. ⁽⁴⁰⁾

John Dewey : Nase technické poznanie predbehlo humanitné. Filozofi musia iniciovať jeho potrebu, búrať prekážky v jeho rozvoji, lebo humanitné poznanie je nezrelé. Morálne normy a stanoviská , kt. máme sa zrodili v spoločnosti, v ktorej neexistovalo kompetentné pochopenie fyzikálnych a fyziologických podmienok. Tento postoj nie je nepriateľský voči minulým systémom, ale iskry, ktoré voľakedy zbĺkli, už neprinesú nijaké svetlo... ⁽⁴¹⁾

Edmund Husserl : Ak sa nechame viest filozofiou, tak nas nevyhnutne caka destrukcia nasich kazdodennych presvedceni ⁽⁴²⁾

Moritz Schlick : Kant zvykol vo svojich prednáškach hovorit, že filozofiu nemožno naučiť. Jediná vec, ktorú možem naučiť je filozofovanie. Leibniz, ked v Berline zalozil Prusku akademiu vied a načrtol plány jej zloženia, pridelil v nej miesto všetkým vedám, no filozofia medzi nimi nebola. Leibniz nenašiel žiadne miesto pre filozofiu v systéme vied, lebo si jasne uvedomoval, že nejde o hľadanie konkrétneho druhu pravdy, ale o činnosť, ktorá musí sprevádzať každé hľadanie pravdy. ⁽⁴³⁾

Karl Jaspers : Pre človeka, ktorý verí vo vedu, nedáva filozofia žiadne platné (všeobecne uznané) poznatky. Za viactisícročné úsile sa jej nepodarilo takéto poznatky získať. ⁽⁴⁴⁾

Karl Jaspers : Filozofiu nemožno ospravedlniť vonkajšou užitočnosťou, ale vnútorným popudom. Týka sa človeka ako človeka. Filozofia je prítomná vždy na verejnosti, v tradičných prísloviach a prevládajúcich presvedčeniach. Filozofii sa nedá uniknúť. Kto filozofiu odmieta, už filozofuje. ⁽⁴⁵⁾

Karl Jaspers : Filozofiu niektorí pokladajú za bezpredmetné myslenie, zbytočné hĺbanie snílkov a tak obtiažnu, že je beznádejné sa ňou zaoberať. ⁽⁴⁶⁾

Karl Jaspers : Nielen dnes je filozofia popieraná ako zbytočná a škodlivá. Pre cirkevné autority vždy vzdiaľovala od Boha, zvádzala k svetským veciam. Pre politické totality vždy podkopávala poriadok. ⁽⁴⁷⁾

Karl Jaspers : Každodenný zdravý ľudský rozum často nad filozofiou víťazí. Napr. Tháles spadol do jamy, keď pozeral na hviezdy a slúžka ho za to vysmiala. ⁽⁴⁸⁾

Karl Jaspers : Filozofia dáva mimoriadne poučenie, je výsledkom dôležitého úsilia neobyčajných ľudí a pritom je to vec, ktorá sa týka každého, jednoduchá a zrozumiteľná. ⁽⁴⁹⁾

Ludwig Wittgenstein : Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli. ⁽⁵⁰⁾

Martin Heidegger : Az ked myslenie obratime k tomu, co uz bolo myslene, osvojime si obratnost pre uchopenie toho, co nam este treba mysliet. ⁽⁵¹⁾

Ludwig Wittgenstein : Rozum sa pri útoku na hranice jazyka riadne doudiera. ⁽⁵²⁾

Alexander Koyre : Každému naozaj veľkému objavu na pôde vedy predchádza metafyzický traktát. ⁽⁵³⁾

Herbert Marcuse - neomarxizmus : Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou. ⁽⁵⁴⁾

Herbert Marcuse : Vládnuca trieda v pokročilej industriálnej spoločnosti, ovládla nielen vedomie ale aj podvedomie a nevedomie pracujúcej masy, preto by noví marxisti mali okrem Marxa študovať aj Freudovu teóriu. ⁽⁵⁵⁾

Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno : Primárne je rozhorčenie nad nespravodlivosťou. (V liste Horkheimerovi: Primär war bei Dir die Empörung über Unrecht) ⁽⁵⁶⁾

Carl Friedrich von Weizsäcker : Stonožka, ktorej sa spýtate v akom poradí kladie svoje nohy, začne nad tým uvažovať a odnaučí sa chodiť. ⁽⁵⁷⁾

Albert Camus : Pre nedostatok odvahy sa vždy nejaká tá filtozofia nájde. ⁽⁵⁸⁾

Michel Foucault : Filozofia je hnutie, pomocou ktorého sa oslobodzujeme od toho, čo platí za pravdivé, a ktoré hľadá iné pravidlá hry. ⁽⁵⁹⁾

Slavoj Žižek : Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky. ⁽⁶⁰⁾

Slavoj Žižek : Žijeme v ťažkých časoch, v ktorých filozofia sa stáva súčasťou nášho každodenného života. Zoberte si napríklad debatu o pandémii - Máme nosiť masky, alebo nie? Obmedzujú masky našu slobodu? Bola to filozofická debata o tom, koľko obmedzení môžeme prijať do nášho života, aby sme nestratili slobodu. Alebo otázka potratov - Kedy začína život? Pretože staré múdrosti stratili na svojej sile, aj bežný človek býva stále viac konfrontovaný s filozofickými otázkami. ⁽⁶¹⁾

Niekto : Na zaciatku sme si kladli (nielen) retoricku otazku, preco dnes citat Hegelovu Fenomenologiu ducha a pokusili sme sa naznacit niekolko motivacnych argumentov. Je azda nacase, aby sme k tomu pridali ten hlavny: Nie je azda dosiahnutie absolutneho vedenia prave uvedeneho typu dostatocnou motivaciou? ⁽⁶²⁾

Niekto : Nízke očakávania od filozofie: 1. Filozofia mi dá niečo, po čom sa cítim trochu lepšie, hodnotnejšie. 2. Filozofia dáva nejaké spoločné témy a otázky o ktorých sa môžem baviť so všetkými ľuďmi. ⁽⁶³⁾

Niekto : Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu. ⁽⁶⁴⁾

Niekto : Bez filozofie by ranné kresťanstvo zaniklo ako ostatné kulty (osobnosti). ⁽⁶⁵⁾

Niekto : Mysli inak a študuj filozofiu! ⁽⁶⁶⁾

Niekto : filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu ⁽⁶⁷⁾

Niekto : Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje. ⁽⁶⁸⁾

Niekto : Tyto diskuse ostatne zamestnavaji pouze uzky okruh ucencu, prevazne vetšine populace postačuje k orientaci v bežném živote i nadále hrst moudrostí všedního dne. ⁽⁶⁹⁾

Niekto : Zásadami filozofov sa ľudia riadia len vtedy, keď sa zhodujú buď s ich vlastnými názormi, alebo s názormi štátnych orgánov. Ale načo sú potom filozofi? ⁽⁷⁰⁾

Niekto : Jan Lesinsky vie o automobiloch vsetko, dokaze rozpravat aj o rozdieloch vo vyrobnych postupoch volkswagenu a kie vyplyvajuce z odlisnosti uceni Aristotela a Konfucia. ⁽⁷¹⁾

Niekto : Tým, že veda našla pravdu, filozofia si už nemohla vymýšľať. ⁽⁷²⁾

Niekto : Úlohou inteligentného človeka je využiť svoje nadanie v prospech ľudstva. Ľudstvo čaká v 21. storočí viac globálnych problémov než je v žumpe hovien. Potravinová kríza, povodne, AIDS, potkany, filcky, mravce, mor, more atď. Pred ľudstvom stoja úlohy ako premeniť celuózu na eko-palivo a ako presvedčiť kokotov tohoto sveta aby zložili zbrane. Budú potrební konzervacionisti, ktorí zabránia nenažrancom klčovať pralesy a odborníci na manažment preľudnenej planéty. Tieto úlohy vyžadujú špecialistov, ktorí sú schopní podávať hmatateľné výsledky, a nie prázdne racionalizovanie. Nie je ale možné ich zvládnuť, pokiaľ nám v hlavách zaberajú miesto vírusy ako Nietzsche alebo Kant. ⁽⁷³⁾

Niekto : Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať? ⁽⁷⁴⁾

Niekto : Budovanie si vlastnej filozofie, je ako zariadovanie si domacnosti. domacnost si sice mozes zaradit sam, ale vsetky komponenty, pracku, chladnicku, nabytok, koberce atd ti vymyslia a skonstruuju ini ludia. S vyberom vlastnej filozofie je to ako s kupovanim siat. Niekto kupi prve co mu sadne, niekto zhana to najkrajsie, a niekto si radsej nieco usije. ⁽⁷⁵⁾

Niekto : Filozofi by mali byt ti, co viac vplyvaju na textarov pesniciek. ⁽⁷⁶⁾

Niekto : Filozofi by mal byt ako sofista, mal by vediet argumentaciou presvedcit /dievca, neveriaceho, kupujuceho. Mal by vyhravat v debatach. ⁽⁷⁷⁾

Niekto : Preto som zacal studovat filozofiu, aby som sa zamyslel nad tym, kto som a kam idem. a dostal som odpovede : Thales hovoril, ze z vody a do vody sa zasa vratim. Anaximenes mi povedal, ze som vzduch, ze aspon pre vacsinu ludi, to som vedel, aj bez neho. Atomisti upresnili, ze som z atomov, ale dnes sa vie, ze atomy neustale kmitaju co sa vola teplota a tie najmensie castice su akesi kmitanie strun, takze mal pravdu aj herakleitos, ze som z ohna a neustale sa pohybujem, aj Pytagoras so svojou vesmirnou harmoniou a hudbou. Anaximandros to najlepsie zovseobecnil, ze som z neohraniceneho a do neohraniceneho sa po odstraneni hranic zasa vraciam. Aristoteles upozornil, ze tie hranice su druha zlozka mna - forma, zatialco prva zlozka bola latka, lebo sa skladam nielem z latky ako tvrdili predosli filozofi ale i formy. Platon hovoril, ze tie formy, resp. ideje su vecne. Descartes povedal, ze nevie odkial som. Len to je iste - ze som, ze existujem a tiez vzdy bude pravda, ze som bol, ked uz teraz som. Kde bude tato pravda, ked tu ja nebudem a vsetci na mna zabudnu? Pravda je v rozume a nie vo veciach. Bude teda vo vecnom rozume - Bohu. ⁽⁷⁸⁾

Niekto : Co mi dala filozofia? Ked pocuje slovo podstata, hned sa mi vybavi aristoteles, jeho 10 kategorii z ktorych prva je podstata ostatne akcidencie. Potom hned definicia, esencia, substancia, spinoza, boh ⁽⁷⁹⁾

Niekto : But perhaps even more important than specific political and moral commitments is a general conviction, almost religiously held in some quarters, that scientism (conceived as a too-narrowly-scientific view of the world) needs to be actively resisted, and that the arts and humanities — including philosophy — should play a central role here. ⁽⁸⁰⁾

Niekto : Political and moral and other broadly ideological commitments are also in play, of course, and a broad-based, normatively-oriented version of philosophy is inevitably attractive to those who seek to influence the values and behaviors of others./Mark English ⁽⁸¹⁾

Niekto : Given that — whatever happens to philosophy departments — meta-questions relating to the sciences and other disciplines will continue to be addressed by practitioners of those disciplines, why does it matter so much to some that philosophy should survive as an independent discipline?It may be that many of philosophy’s defenders are motivated by a belief in the need for a synoptic view./Mark English ⁽⁸²⁾

Niekto : I personally have found myself in the position of trying to justify the discipline to skeptical students . My usual line was to try to get them to see philosophy more in terms of the history of ideas, emphasizing the importance of knowing something about the way our cultures and our science have developed over time. /Mark English ⁽⁸³⁾

Niekto : Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko. ⁽⁸⁴⁾

Niekto : Treba si najst zenu a nie filozofovat. Boh nema vaginu. ⁽⁸⁵⁾

Niekto : Ak Boh existuje, vsetka filozofia je zbytocna. /Milos T. ⁽⁸⁶⁾

Niekto : Celkom uspesny clovek nema co filozofovat. Celkom neuspesny /napr. bezdomovec/ uz nevladze filozofovat. To len my na rozmedzi filozofujeme. ⁽⁸⁷⁾

Niekto : Ja som mala pri štúdiu filozofov pocit, že sa nedajú dokonale pochopiť, ak človek nežije v dobe, v akej žili oni... myslenie a názory každého človeka sú určite poznačené životnými okolnosťami, ľuďmi, duchom doby, osobnými úspechmi aj tragédiami... a preto zastávam názor, že nakoniec si každý človek musí vystavať svoju vlastnú životnú filozofiu... vlastný hodnotový systém... vlastné nazeranie na svet aj na to, čo ho presahuje... vlastné vnímanie Boha aj samého seba.../Beata G.. ⁽⁸⁸⁾

Niekto : Filozofiu studujeme, aby sme sa naucili rozumiet vsetkym ludom. Kedze ludia maju nazory, ktore zvacsa vymysleli alebo zosumarizovali velky myslitelia. ⁽⁸⁹⁾

Niekto : Studium filozofie je ako studium madarciny. Netreba nam ju, nikto sa o nu nezaujima, ale pride situacia, ked sa zide. ⁽⁹⁰⁾

Niekto : Filozofia je dobra na to, ze sa clovek nenudi, ked je sam so sebou. Ale preto mozno ostane sam. ⁽⁹¹⁾

Niekto :

⁽⁹²⁾

Niekto :

⁽⁹³⁾

Niekto : Načo je štúdium filozofie, keď vám umožňuje len do určitej miery dobre hovoriť o odťažitých otázkach logiky vedy a nijako sa netýka zlepšenia bežného uvažovania o živote. ⁽⁹⁴⁾

Niekto : Ak chcem urobiť dobrá voľbu povolania, t.j. aké povolanie ešte bude existovať o 20 rokov, potom filozofia je teraz oveľa bezpečnejšou voľbou čo sa týka povolania ako bola kedykoľvek v minulosti, pretože spoločnosti ako TESLA a Google, sú zrazu konfrontované hlbokými filozofickými otázkami a preto potrebujú po prvýkrát filozofov. ⁽⁹⁵⁾

Niekto : Výrobcovia autonómnych automobilov, potrebujú mať vyriešené niektoré etické otázky, ohľadom toho, ako sa má správať autopilot, či má viac chrániť pasažiera, alebo ľudí vonku a podobne...a to je úloha pre filozofa ⁽⁹⁶⁾

Niekto : Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia. ⁽⁹⁷⁾

Niekto : Jednou z otázok, na ktoré má filozofia dávať odpovede a riešenie je otázka, ako sa máme vysporiadať s utrpením, s nespravodlivosťou, ako intervenovať v prípade pomerov, ktoré tieto utrpenia spôsobujú. Filozofi by mali intervenovať v prípade, že majú dobrý nápad ako, ale súčastná akademická filozofia nie je momentálne príliš kompetentná na takúto intervenciu. ⁽⁹⁸⁾

Niekto : Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí. ⁽⁹⁹⁾

Niekto : Výsledkom štúdia filozofie je zistenie, že je vlastne skoro nemožné mať originálne myšlienky. Všetko už bolo premyslené a povedané. Možno však zistiť koho myšlienky nasledujeme. ⁽¹⁰⁰⁾

Niekto : Filozofia stanovuje základné pojmy, základný pohľad na svet, paradigmu, v ktorej veda potom pracuje. Základná paradigma (vzor) sa potom nemusí meniť aj stovky rokov a zatiaľ filozofi nemajú veľa práce, preto sa zdajú zbytoční. Keby filozofi často menili paradigmu, neuľahčovali by prácu ostaným vedcom, naopak, by ju komplikovali. ⁽¹⁰¹⁾

Niekto - stoicizmus : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. ⁽¹⁰²⁾

Niekto : Už nejakú dobu pomáham ľuďom, aby našli svoju životnú misiu, alebo z nej odhlalili nejaký ďalší kúsok (článkami na blogu, videami, workshopom vnútorné dieťa).. Toto moje úsilie, misia, je zbavené všetkého balastu, čiže je zbavené celej filozofie ako takej. Dnes som rada, že som si prežila sklamanie z filozofie..tak by som sa možno nikdy neobrátila sama k sebe.. ⁽¹⁰³⁾

Niekto : budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou). ⁽¹⁰⁴⁾

Niekto :

⁽¹⁰⁵⁾

Niekto : Filozofia je veda s problematickým zaradením. ⁽¹⁰⁶⁾

Niekto : Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov. ⁽¹⁰⁷⁾

Niekto : Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila. ⁽¹⁰⁸⁾

Niekto : Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero. ⁽¹⁰⁹⁾

Niekto : Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané. ⁽¹¹⁰⁾

Niekto : Hegel vo svojej Logike ako vede opisuje myslenie ako ho nevedome používame v bežnom živote, keď myslíme v kategóriách kvality, kvantity, miery .. Pri štúdiu filozofie sa dostávame k vedomému používaniu týchto kategórií, čo je nevyhnutné ak chceme vážne robiť vedu alebo politiku.. ⁽¹¹¹⁾

Niekto : Optimálny spôsob ako sa vyhnúť nude je teória. ⁽¹¹²⁾

Niekto : Filozofia vedy je pre vedcov užitočná asi tak ako ornitológia pre vtákov. ⁽¹¹³⁾

Niekto : Život ľudí je aplikovanou filozofiou. Ľudia žijú napr. v liberálnej alebo komunistickej spoločnosti podľa toho akú filozofiu vo svojich životoch prevažne aplikujú - či liberálnu alebo komunistickú. ⁽¹¹⁴⁾

Niekto : Šport prináša hmatateľnú skúsenosť so zlepšením sa. V rámci fyzična sa lepšie dá vidieť nejaký pokrok. Ľudia sa cez športovú aktivitu stávajú ľudmi, ktorí túžia lepšie žiť a siahajú neskôr po motivačnej literatúre až k filozofii. ⁽¹¹⁵⁾

Niekto : Filozofia môže mať terapeutický účinok, rovnako ako náboženstvo. ⁽¹¹⁶⁾

Niekto : Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika) ⁽¹¹⁷⁾

Niekto : Filozofia môže byť prevenciou voči prepadnutiu nejakej sekte, lebo filozofia je vždy otvorená. Sekta je uzavretá a poskytuje hotové odpovede. ⁽¹¹⁸⁾

Niekto : Deti majú byť odmalička vedené k dialogu so sebou samým....Človek musí byť vedený odmalička k tomu, žiť zo svojho vlastného základu. A nie z podsunutého. A to znamená pracovať na tej pravdivosti, ktorá sa musí stať neskrytosťou, lebo len tá neskrytosť vás môže presvedčiť o tom, že je naozaj pravdou. S tou neskrytosťou sa potom stotožníte a stanete sa sami tou neskrytosťou a potom už nemôžete pochybovať, potom už nepotrebujete nejakú autoritu, ktorá vás poklape po pleci a povie, "ˇAno, vy máte pravdu." Pretože vy tou pravdou ste....filozofia o tom učí už dávno, ale dnes sa to neučí... Škola už pripravuje iba pre pracovný trh... Univerzity sa menia na korporáty. Ľudia ostávajú vo svojom vzdelaní na pragmatickej úrovni a nie sú schopní svoj horizont prekročiť. ⁽¹¹⁹⁾

Niekto : To hlboké, čo človek v sebe nosí, tá možnosť transcendovať seba samého, pretože má reč, ten človek je bytosťou, ktorá je zo všetkých tých tvorov najvyššie, pretože má tú reč, ktorou môže trancendovať svoje biologické, fyzikálne, machanické a neviem aké.to sa v človeku v vdnešnom vzdelávaní nekultivuje. ⁽¹²⁰⁾

Niekto : Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti. ⁽¹²¹⁾

Citácie:

⁽¹⁾ Genesis 2,9 ⁽²⁾ Lao-c- Tao-te-ťing, Cad press , Bratislava, 2003, s.59⁽³⁾ bez zdroja⁽⁴⁾ Sokrates in Platon:Obrana Sokratova⁽⁵⁾ Dialog Faidon 82 B In Antológia z diel filozofov, s. 312⁽⁶⁾ Platon: Štát 539B⁽⁷⁾ Platon: Štát 539C⁽⁸⁾ Platon : List siedmy 340 c⁽⁹⁾ Platon: Štát 560 E -561 C⁽¹⁰⁾ bez zdroja⁽¹¹⁾ Aristoteles: Metafyzika s.37⁽¹²⁾ bez zdroja⁽¹³⁾ bez zdroja⁽¹⁴⁾ Irvin D. Yalom - Pohled do slunce⁽¹⁵⁾ O láske, přátelství a štestí , Mladá fronta 1976, s.75⁽¹⁶⁾ O láske, přátelství a štestí , Mladá fronta 1976, s.71⁽¹⁷⁾ bez zdroja⁽¹⁸⁾ List Galaťanom 6,8⁽¹⁹⁾ Hovory k sebe samému, Kniha 2⁽²⁰⁾ bez zdroja⁽²¹⁾ Floss - Karolinska renesancia a dilo Jana Scota Eurigenu.⁽²²⁾ Floss s.101⁽²³⁾ Tomáš Akvinský citovaný v Martin M. Šimečka: Telesná výchova, s.60⁽²⁴⁾ T. Kempeský - Nasledovanie Krista 1.kapitola⁽²⁵⁾ T. Kempeský - Nasledovanie Krista 1.kapitola⁽²⁶⁾ AUTOROV LIST PREKLADATEĽOVI PRINCÍPOV FILOZOFIE DO FRANCÚZŠTINY, KTORÝ MÔŽE POSLÚŽIŤ AKO PREDHOVOR ⁽²⁷⁾ AUTOROV LIST PREKLADATEĽOVI PRINCÍPOV FILOZOFIE DO FRANCÚZŠTINY, KTORÝ MÔŽE POSLÚŽIŤ AKO PREDHOVOR ⁽²⁸⁾ bez zdroja⁽²⁹⁾ Leško,V.,Ješič,M.:Novoveká filozofia⁽³⁰⁾ Jean Jacques Rousseau : O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi , s.63⁽³¹⁾ parafráza Fichteho myslenia In: Jürgen Kaube : Hegels Welt s.127⁽³²⁾ /Lesko uvod do filozofie⁽³³⁾ Hegel - Dejiny filosofie I, s.79⁽³⁴⁾ Hegel - vo svojej prvej knihe 6 rokov pred vydaním Fenomenológie, v ktorej sa ešte profiloval ako obhajca Schellingovho systému (in Robert Maco - Doslov k Fenomenologii ducha, Kalligram 2015⁽³⁵⁾ bez zdroja⁽³⁶⁾ Schopenhauer: Welt als Wille und Vorstellug s.700 (s.24 v poznámkach)⁽³⁷⁾ Arthur Schopenhauer : Die Welt als Wille und Vorstellung, s 739⁽³⁸⁾ Arthur Schopenhauer : Die Welt als Wille und Vorstellung, - s.737⁽³⁹⁾ Wiliam James: Pragmatismus , Nové jméno pro staré spůsoby myšlení , s.21⁽⁴⁰⁾ Friedrich Nietzsche - Zur Genealogie der Moral, 3. Abhandlun - Was bedeuten Asketiche ideale, s. 103⁽⁴¹⁾ Dewey : Budúcnosť filozofie v našej ére vedy⁽⁴²⁾ bez zdroja⁽⁴³⁾ Schlick:Buducnost filozofie⁽⁴⁴⁾ Jaspers : Čo je to filozofia⁽⁴⁵⁾ Jaspers : Čo je to filozofia⁽⁴⁶⁾ Jaspers : Čo je to filozofia⁽⁴⁷⁾ Jaspers : Čo je to filozofia⁽⁴⁸⁾ ⁽⁴⁹⁾ ⁽⁵⁰⁾ bez zdroja⁽⁵¹⁾ bez zdroja⁽⁵²⁾ ⁽⁵³⁾ bez zdroja⁽⁵⁴⁾ Herbert Marcuse - Eindimensionale Mensch⁽⁵⁵⁾ youtube - The Frankfurt School with Herbert Marcuse 13:50⁽⁵⁶⁾ In: Rolf Wiggershaus - Theodor W, Adorno⁽⁵⁷⁾ WEIZSÄCKER, C. F.: Die Einheit der Natur. München: Carl Hanser Verlag 1972⁽⁵⁸⁾ Albert Camus: Zápisníky II s. 21⁽⁵⁹⁾ Foucault in 60 Minuten https://www.youtube.com/watch?v=mY8xqn9MYbI&t=2024s⁽⁶⁰⁾ youtube - Slavoj Žižek: Nieder mit der Ideologie! (Sternstunde Philosophie 19.06.2016) ⁽⁶¹⁾ Slavoj Žižek – Antworten in einem Satz. Fast. | Sternstunde Philosophie | SRF Kultur - https://www.youtube.com/watch?v=czeXZknOvMc⁽⁶²⁾ Doslov k Fenomenologii ducha, s. 571⁽⁶³⁾ Half Hour Hegel: The Complete Phenomenology of Spirit (Preface, sec 7-9)⁽⁶⁴⁾ Ayn Randová - In:https://komentare.sme.sk/c/6768619/filozofia-kto-ju-dnes-potrebuje.html⁽⁶⁵⁾ Tholtove prednasky k Augustinovi⁽⁶⁶⁾ internetová stránka - Inštitút filozofie FF PU Prešov⁽⁶⁷⁾ http://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/382840-jubilujuci-filozof-teodor-munz/⁽⁶⁸⁾ napísal Chesterton,https://www.tyzden.sk/casopis/36062/nepriatel-ci-obetny-baranok/?z=5&p=1&t=03d8d6b&v=8334⁽⁶⁹⁾ Jan Keller: Uvod do sociologie⁽⁷⁰⁾ LAUB G. - http://www.juko56.dobrosoft.sk/povedali/a39.htm⁽⁷¹⁾ dennik sme⁽⁷²⁾ Ziak na cviceni⁽⁷³⁾ http://necyklopedia.wikia.com/wiki/Pre%C4%8Do_je_filozofia_nahovno⁽⁷⁴⁾ bez zdroja⁽⁷⁵⁾ bez zdroja⁽⁷⁶⁾ bez zdroja⁽⁷⁷⁾ bez zdroja⁽⁷⁸⁾ bez zdroja⁽⁷⁹⁾ bez zdroja⁽⁸⁰⁾ bez zdroja⁽⁸¹⁾ bez zdroja⁽⁸²⁾ bez zdroja⁽⁸³⁾ bez zdroja⁽⁸⁴⁾ bez zdroja⁽⁸⁵⁾ bez zdroja⁽⁸⁶⁾ bez zdroja⁽⁸⁷⁾ bez zdroja⁽⁸⁸⁾ bez zdroja⁽⁸⁹⁾ bez zdroja⁽⁹⁰⁾ bez zdroja⁽⁹¹⁾ bez zdroja⁽⁹²⁾ ⁽⁹³⁾ ⁽⁹⁴⁾ Tholtove prednášky o Wittgensteinovi⁽⁹⁵⁾ youtube - The Future of Education - Yuval Noah Harari & Russell Brand - Penguin Talks 26:26⁽⁹⁶⁾ youtube - The Future of Education - Yuval Noah Harari & Russell Brand - Penguin Talks ⁽⁹⁷⁾ youtube The Future of Education - Yuval Noah Harari & Russell Brand - Penguin Talks⁽⁹⁸⁾ youtube : Michael Hampe: Wie geht Selbstverwirklichung? | Sternstunde Philosophie | SRF Kultur 57:50⁽⁹⁹⁾ https://www.srf.ch/play/tv/sendung/sternstunde-philosophie?id=b7705a5d-4b68-4cb1-9404-03932cd8d569⁽¹⁰⁰⁾ Podcast Kvantum ideí ⁽¹⁰¹⁾ Podcast - Kvantum ideí ⁽¹⁰²⁾ stoicizmus - wikipedia⁽¹⁰³⁾ Hana Borovská youtube 026 Zklamání z filosofie⁽¹⁰⁴⁾ http://www.lamrim.com/archive/hhdl/mp3/16k/99.10.12-HHDL-16k-Path_of_Liberation-01.mp3⁽¹⁰⁵⁾ ⁽¹⁰⁶⁾ https://sk.wikipedia.org/wiki/Veda⁽¹⁰⁷⁾ Škára⁽¹⁰⁸⁾ Nezník⁽¹⁰⁹⁾ youtube Mattieu Ricard , von Wissenshaftler..⁽¹¹⁰⁾ youtube : G.W.F. Hegel: Wissenschaft der Logik (erklärt von Marco de Angelis) (7. Folge) 1:12:00⁽¹¹¹⁾ G.W.F. Hegel: Wissenschaft der Logik (erklärt von Marco de Angelis) (9. Folge) 58:00⁽¹¹²⁾ Hans Blumenberg in: Jurgen Kaube: Hegels Welt s. 229⁽¹¹³⁾ Richard Feyman , Podcast Pravidelná dávka 229. Je filozofia vedy relevantná pre náboženstvo?⁽¹¹⁴⁾ Umweltkrise, Philosophie und Bedarf nach einer wissenschaftlichen Weltregierung (Marco de Angelis) https://www.youtube.com/watch?v=PhW1H78J45M⁽¹¹⁵⁾ Podcast Pravidelná dávka 236. Rozhovor s Michalom Handzušom..⁽¹¹⁶⁾ Podcast Filozofia v kocke 5⁽¹¹⁷⁾ Podcast Filozofia v kocke 5⁽¹¹⁸⁾ Podcast Filozofia v kocke 5⁽¹¹⁹⁾ Podcast .týždeň : Filozofka Anna Hogenová: Moc lidí se mě takhle neptá⁽¹²⁰⁾ Podcast .týždeň : Filozofka Anna Hogenová: Moc lidí se mě takhle neptá⁽¹²¹⁾