Názov:

O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi

Author:

Jean Jacques Rousseau

Popis: Kniha odpovedá na otázku prečo sú bohatí čo nevedia čo s peniazmi a chudobní, čo nemajú čo do úst. V prirodzenom stave sme si boli rovní a až civilizácia spôsobila tieto nerovnosti.

Obálka:

Úryvky z knihy:

(K téme : peniaze )
Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

(K téme : Odkiaľ prichádza zlo? )
Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

(K téme : Ako vzniká nesloboda? )
A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť. s.48

(K téme : Čo je lepšie...alebo...? )
Kôň, mačka, býk, ba i osol, žijúci vo voľnej prírode, majú spravidla väčší vzrast, mohutnejšiu telesnú konštitúciu, ovplývajú väčšou životaschopnosťou, silou i smelosťou než domáce zvieratá. s.48

(K téme : Prečo sú choroby? )
Keď prihliadneme na dobrú telesnú konštitúciu divochov, ktorých sme nezničili silnou pálenkou, keď si uvedomíme, že nepoznajú takmer žiadne choroby okrem úrazov a staroby, musíme uznať, že dejinami civilizovanej spoločnosti sa vlastne ťahá aj história ľudských chorôb. s.47

(K téme : Ako vzniká nesloboda? )
Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam? s.68

(K téme : Ako vzniká nesloboda? )
Každý si nepochybne uvedomuje, že poddanské putá sa vytvorili na základe vzájomnej závislostí ľudí a vzájomných potrieb, čo ich zväzujú, že si nemožno podrobiť človeka, kým ho vopred nevženieme do pozície, v ktorej sa nezaobíde bez druhého; taká situácia sa nevyskytuje v prirodzenom stave.. s.68

(K téme : Odkiaľ prichádza zlo? )
V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli. s.75

(K téme : Čo je spravodlivosť? )
Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili... s.78

(K téme : Prečo je chudoba? )
Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo... s.80

(K téme : Prečo sú vojny? )
Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor. s.80

(K téme : Čo je spravodlivosť? )
Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých. s.83

(K téme : Ako vzniká nesloboda? )
Všetci bežali v ústrety okovám s nádejou, že si zabezpečia slobodu; mali síce nadostač rozumu, aby vytušili prednosti spoločneského zriadenia, ale určite nie dosť skúseností, aby predvídali hroziace nebezpečenstvo.... ba i mudrci si domysleli, že mu treba obetovať jednu časť slobody, aby si druhú zachovali, brali si príklad z raneného, ktorý súhlasí s amputáciou ruky, aby si zachránil telo. s.84

(K téme : Ako vzniká nesloboda? )
Spoločenské zriadenia pribúdali, poľahky sa rozmáhali a čoskoro zaplnili celý povrch zeme; už sa nedalo objaviť ani jediné zákutie na svete, kde by sa človek striasol pút a vyhol sa často nesprávne vedenému meču, ktorý každému sústavne visel nad hlavou. s.84

(K téme : Prečo sú vojny? )
vo veľkých skupinách pôsobil tento stav ešte zhubnejšie ako kedykoľvek predtým medzi jednotlivcami, ktorí sa zoskupovali. Stade pochádza zdroj medzinárodných konfliktov, bitiek, vrážd, represálií, ktoré rozochvievali prírodu a otriasali rozumom, ale ja všetkých zvrátených predsudkov, ktoré povyšujú na úroveň cti hrozné krviprelievanie. Najčestnejší ľudia si zratu považovali za povinnosť podrezávať blížnych, stali sme sa svedkami hromadných vrážd bez zjavného dôvodu...Tak vyzerali prvé výsledky, odkedy sa ľudstvo rozdelilo na rozličné spoločnosti. s.85

(K téme : Čo existovalo? )
S rastúcim počtom ľudských jednotlivcov pribúdali aj ich ďalšie ťažkosti. Rozmanité územia, podnebia a obdobia nesporne človeka prinútili, aby zmenil predchádzajúci spôsob života. Neúrodné roky, dlhé a tuhé zimy, horúce letá, čo všetko spaľovali, si vyžiadali vyššiu úroveň práce. s.72

(K téme : Čo je to dobro? )
Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo... s.61 - trochu preformulované

(K téme : Čo je to dobro? )
..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec? s.63

(K téme : Prečo ne/študovať filozofiu? )
Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri.. s.63

(K téme : Čo je to morálka? )
Je teda isté, že súcit je prirodzený cit, ktorý v každom jednotlivcovi zmierňuje sebalásku a prispieva k sebazáchove celého druhu. Práve ľútostivosť nás bez rozmyslu núti priskočiť na pomoc trpiacim, v prirodzenom stave zastupuje zákony, morálku a cnosť... súcit zabraňuje každému silnému divochovi obrať slabšie dieťa alebo nevládneho starca o ťažko získanú potravu, najmä keď nestráca nádej, že svoju ľahko nájde inde;.. s.64

(K téme : Čo je láska? )
Začnime dvoma odlišnými stránkami v ľúbostných citoch - morálnosťou a telesnosťou. Telesná stránka zahŕňa všeobecnú túžbu, ktorá zväzuje obe pohlavia, morálna stránka obmedzuje danú túžbu a pripútava ju výlučne k jedinému objektu alebo jej prinajmenšom dodáva vyšší stupeň energie vo vzťahu k preferovanému objektu. s.65

(K téme : Čo je láska? )
Ľahko si domyslíme, že morálna láska je neprirodzený cit, ktorý sa zrodil v spoločnosti a ktorého sa ženy veľmi obratne a starostlivo chopili, aby získali nadvládu a priviedli dominujúce pohlavie k poslušnosti. s.65



Vaše komentáre zasielajte na efilozof@centrum.sk