Názov:	Zur Genealogie der Moral
Author:	Friedrich Nietzsche
Popis:	Pravda prvej rozpravy je psychológia kresťanstva : zrod kresťanstva z ducha zatrpknutosti, a nie ako sa rado verí, z nejakého "ducha", - je to v podstate reaktívne hnutie, veľké povstanie proti panstvu ušľachtilých hodnôt. Druhá rozprava rozoberá psychológiu svedomia : toto nie je ako sa rado verí, "boží hlas v človeku", - je to inštinkt ukrutnosti, ktorý sa obracia proti sebe, keď už sa nemôže vybiť navonok. Tretia rozprava dáva odpoveď na otázku, odkiaľ pochádza úžasná moc asketického ideálu, ideálu kňaza, hoci je to ideál par excelence škodlivý; je to vôľa skončiť so všetkým, ideál dekadencie.
Obálka:

Úryvky z knihy:

(K téme : Čo je čistota? )
Treba sa vystríhať, aby sa pojmy čistý a nečistý vopred považovali za príliš hlboké, príliš široké alebo dokonca symbolické: všetky pojmy staršieho ľudstva sa spočiatku chápali v miere pre nás sotva mysliteľnej, skůr hrubo , nemotorne, povrchne, úzko, predovšetkým a práve nesymbolicky. Čistý je od začiatku iba človek, ktorý sa umýva, ktorý sa vystríha určitých jedál, čo majú za následok kožné choroby, ktorý nespáva so špinavými ženami z prostého ľudu, ktorému sa hnusí krv - nie viac, nie oveľa viac. Naproti tomu, samozreme, z celej povahy prevažne kňažskej aristokracie vysvitá, prečo sa protikldy hodnotena práve tu mohli tak zavčasu nebezpečne prehĺbiť a zostriť.

(K téme : Čo je človek? )
Človek je zviera, ktoré dokáže sľubovať.

(K téme : Čo je to Boh? )
Nič teda Boh: túžba po mystickom zjednotení s Bohom, je budhistickou túžbou po ničom, po nirváne a nič viac. (Nichts oder Gott ist das Verlangen des Buddhisten in´s Nichts, Nirvana - und nicht mehr) s.21

(K téme : Čo je to dobro? )
Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..) s.41

(K téme : Čo je to morálka? )
Symbol tohto boja (dvoch morálok) napísaný jednou vetou je "Rím vs. Judea, Judea proti Rímu". ... Rím pokladal Židov za niečo ako protiprirodzenosť samu a zároveň ako monštrum, ktoré je úplným protikladom Ríma; v Ríme si Žid našiel niečo na čo mohol preniesť svoju nenávisť k celému ľudstvu, pokiaľ môžeme pokladať vládu aristokratických cností, za požehnanie a budúcnosť ľudstva. s.41

(K téme : Čo je to morálka? )
Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt.... s.29

(K téme : Čo je to dobro? )
Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie. s.22

(K téme : Čo je to dobro? )
Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..) s.23

(K téme : Čo je to morálka? )
..že totiž so Židmi začala vzbura otrokov v morálke; vzbura, ktorá ma za sebou dvetisícročnú históriu, a ktorá sa nám dnes len preto stratila z očí, lebo to bola víťazná vzbura... s.23

(K téme : Čo je to dobro? )
A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým... s.36

(K téme : Čo je to dobro? )
Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia). s.37

(K téme : Na ktorej strane je pravda? )
Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus) s.21

(K téme : Čo je to dobro? )
Pojem "dobra" je v podstate rovnaký ako pojem "užitočný", "účelný", takže v súdoch "dobrý" a "zlý" si ľudstvo sumarizovalo a sankcionovalo nezabudnuté a nezabudnuteľné skúsenosti ohľadom užitočného a účelného. s.16

(K téme : Čo je to dobro? )
Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu. s.16

(K téme : Čo je to filozofia? )
Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu. s.4

(K téme : Prečo ne/študovať filozofiu? )
Každý živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli. s. 103

(K téme : Prečo sú vojny? )
Každý živočích (a teda aj človek) sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). s. 103

(K téme : Čo je práca? )
...medzi pôvodné "ja chcem, ja urobím" a vlastné vybitie vôle - jej akt sa vloží celý svet cudzích vecí, okolností, a dokonca iných vôľových aktov, bez toho aby sa táto celá vôľová reťaz roztrhla. Čo to však predpokladá ! Ako sa musí človek najprv naučiť narábať so svojou budúcnosťou, rozlišovať nevyhnutné a náhodné, čo je účel a čo prostriedok k tomu použiteľný, musí sa naučiť počítať a najprv aj sám sa stať vypočítateľným, pravidelným, nevyhnutným, aby vedel sám za seba niečo do budúcnosti sľúbiť.. s.47