Názov:	Království boží ve vás
Author:	Lev Nikolajevič Tolstoj
Popis:	Nemohol som neprejaviť, prečo pokladám za blud onú cirkevnú vieru, ktorá sa obyčajne nazýva kresťanstvom. Medzi mnohými odchýlkami od Kristovho učenia, ukazoval som hlavnú odchýlku, totiž že sa neuznáva príkaz neprotiviť sa zlu násilím, čo zrejmejšie ako iné odchýlky ukazuje na to, že učenie Kristovo bolo cirkevným učením skazené.
Obálka:

Úryvky z knihy:

(K téme : Bojovať či nebojovať? )
Nemohol som neprejaviť, prečo pokladám za blud onú cirkevnú vieru, ktorá sa obyčajne nazýva kresťanstvom. Medzi mnohými odchýlkami od Kristovho učenia, ukazoval som hlavnú odchýlku, totiž že sa neuznáva príkaz neprotiviť sa zlu násilím, čo zrejmejšie ako iné odchýlky ukazuje na to, že učenie Kristovo bolo cirkevným učením skazené. s.7

(K téme : otazky )
Ak Kristus skutočne žiadal od svojich učeníkov, aby konali to, čomu učil v kázaní na hore, potom môže alebo nemôže kresťan, ak chce zostať kresťanom, ísť k súdu, zúčastniť sa ho, odsudzovať ľudí, alebo v ňom hľadať ochranu mocou, môže alebo nemóže kresťan, ak chce zostať kresťanom, zúčastniť sa vlády, používať násilie voči svojím blížnym a čo je najhlavnejšou otázkou teraz, pri všeobecnej vojenskej povinnosti, môže alebo nemôže kresťan, ak chce zostať kresťanom, proti priamemu zjaveniu Kristovmu zasľubovať sa budúcim činom, priamo protikladným učeniu, a zúčastňovať sa vojenskej služby, pripravovať sa k vraždeniu ľudí alebo tak konať? (ad kresťanstvo) s.37

(K téme : Bojovať či nebojovať? )
Hoci Kristus naozaj učil, nastavovať tvár a dávať plášť a hoci je to veľmi vysoká mravná požiadavka, ale... kedže sú na svete zločinci, a ak sa nebudú títo zločinci držať na uzde moci, zahynie celý svet aj dobrí zahynú. s.39

(K téme : )
Ak sa odvážime uznať kohokoľvek z ľudí za zvláštneho zločinca mimo zákona, ničíme tým za prvé všetok zmysel kresťanského učenia, podľa ktorého sme si všetci rovní a bratia ako synovia jedného otca nebeského. s.39

(K téme : Bojovať či nebojovať? )
Hoci je príkaz o neprotiveniu sa zlu násilím záväzný pre kresťana, keď je zlo namierené osobne proti nemu, prestáva byť ale záväzným, keď je zlo namierené proti bližnému a vtedy nie je kresťan nielenže povinný zachovávať príkaz, ale ze je povinný k ochrane bližných proti tomuto príkazu používať násilie proti tým, ktorí násilie činia. s.40

(K téme : )
V celom Kristovom učení sa nedajú nájsť dôvody pre takýto výklad, ktorý je nielen obmedzením príkazu (neprotivenia sa zlému), ale jeho popretím a zavrhnutím. Ak má každý právo používať násilie pri nebezpečenstve, ktoré hrozí druhému, potom sa otázka o používaní násilia stotožňuje s otázkou určenia toho, čo pokladať za nebezpečie pre druhého. s.40

(K téme : )
Nemožnosť a nesprávnosť takéhoto obmedzenia (príkazu neprotivenia sa zlému) je celkom zreteľne ukázaná v Evanjeliu pri rozprávaní o Kaifášovom uvažovaní, ktorý urobil práve toto obmedzenie. Pripúšťal, že nie je dobré usmrtiť nevinného Ježiša, ale videl v tom nebezpečie nie pre seba ale pre všetok ľud a preto hovoril: lepšie ak zahynie jeden človek, ako všetok ľud. s.41

(K téme : Odkiaľ prichádza zlo? )
Aké ohromné množstvo zla vzniká následkom toho, že si ľudia priznávajú právo predchádzať zlu, ktoré sa môže stať. 99 percent zla na svete, od inkvizície až k dynamitovým bombám, popravám a utrpeníu desaťtisícov takzvaných politických zločincov sa zakladá na tomto úsudku. s.42

(K téme : oinych )
Hovoria, že plnenie tohoto príkazu (neprotivenia sa zlu náslím) je veľmi ťažké a je vlastníctvom dokonalosti. Ale ako by nebolo ťažké, keď jeho porušenie sa nielenže nezakazuje, ale priamo podporuje, pretože sa priamo žehná súdom, väzniciam, delám, puškám, vojakom a vojnám. (ad kresťanstvo) s.42

(K téme : oinych )
Príkaz neprotiviť sa zlu násilím , nie je nimi zavrhovaný, ale uznávaný ako každý iný, ale len neprikladajú tomuto príkazu zvláštny výnimočný význam, ako to čina sektári.....Príkaz nemá (podľa cirkvi) ani väčší ani menší význam než ako všetky ostatné príkazy a človek, ktorý poruší zo slabosti ktorékoľvek prikázanie, práve tak ako príkaz neprotiviť sa, neprestáva byť kresťanom, ak pritom skutočne verí. (ad kresťanstvo) s.42

(K téme : )
Príkaz neprotiviť sa zlu násilím , uznávame ako každý iný, ale netreba neprikladať tomuto príkazu zvláštny výnimočný význam, ako to čina sektári.....Príkaz nemá ani väčší ani menší význam než ako všetky ostatné príkazy a človek, ktorý poruší zo slabosti ktorékoľvek prikázanie, práve tak ako príkaz neprotiviť sa, neprestáva byť kresťanom, ak pritom skutočne verí. s.42

(K téme : )
Kresťanstvo neodporuje násiliu, čo dokazujú pasáže v Biblii popisujúce usmrtenie Ananiáša a Saphiry, alebo trest Šimona kúzelníka a pod., taktiež Kristové slová, ktoré sa dajú vyložiť ako ospravedlnenie krutosti : vyhnanie z chrámu, "Lepšie bude zemi sodomskej než tomuto mestu" a podobne. s.39

(K téme : Bojovať či nebojovať? )
človek je záväzne povinný (násilím) brániť všetkých, ktorým sa krivdí a ktorí sú utlačovaní, a preto učenie neprotiviť sa zlu násilím, je učenie nemravné. s.50

(K téme : otazky )
Akým spôsobom rozhodovať spory ľudí, ak jedni ľudia pokladajú za zlé, to čo iní pokladajú za dobré a naopak? s.50

(K téme : )
Odpovede môžu byť len dve. Buď tá, aby sme našli pravé nepopierateľné merítko toho, čo je zlo, alebo tá, aby sme sa neprotivili zlu násilím. s.50

(K téme : Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide? )
Všetok historický vývoj ľudstva nie je ničím iným, ako pozvoľným prechodom od životného názoru osobného, živočíšneho, k životnému názoru spoločenskému, a od životného názoru spoločenského k životnému názoru božskému..... Človek božského názoru na život už neuznáva život vo svojej osobnosti ani v združení osobností (v rodine, rode, národe, vlasti alebo ríši), ale v prameni večného, neumierajúceho života, v Bohu; s.91

(K téme : oinych )
povedať, že v učení Kristovom, príkaz neprotiviť sa zlu násilím je prehaným, znamená to isté, ako povedať, že v náuke o kruhu, zásada o rovnosti polomerov je prehnaná. (ad kresťanstvo,Ježiš Nazaretský) s.94

(K téme : oinych )
Ako každý hlásateľ lásky k ľuďom, enthusiast, dochádzal Kristus vo svojom učení do utopických krajností. Každý pokrok k mravnému zdokonaleniu ľudstva býva vedený ľuďmi, ktorí nevidia nič okrem svojho poslania. Kristus, nebuď mu to povedané na újmu, mal typický temperament takéhoto reformátora. A preto musíme pamätať na to, že jeho poučeniam nemožno rozumieť doslovne, ako úplnej filozofii života. Musíme analyzovať jeho slová s úctou k nim, ale v duchu kriticizmu hľadajúcom pravdu. (ad Ježiš Nazaretský, kresťanstvo) s.95

(K téme : Čo je duša? )
Človek nemiluje preto, že je pre neho výhodné milovať onoho, alebo onú, ale preto, že láska je podstatou jeho duše, pretože nemôže nemilovať. s.109

(K téme : Náboženstvo áno či nie? )
Kázanie na hore, alebo vyznanie viery; nedá sa veriť jednomu i druhému. A cirkevníci zvolili poslednejší. vyznanie viery sa učí a hovorí ako modlitba i v chrámoch, ale kázanie na hore je vylúčené i z čítania evanjelií v chrámoch. (ad kresťanstvo) s.79

(K téme : Náboženstvo áno či nie? )
Začnem od počiatku, od narodenia dieťaťa. Pri jeho narodení učia tomu, že treba na dieťaťom a matkou predriekať motlidbu, aby sa očistili, pretože bez modlitby je rodička nečistá... Potom sa vštepuje rodičom, aby dieťa bolo naisto pokrstené, t.j. ponorené kňazom trikrát do vody, pričom hovoria nepochopiteľné slová a konajú ešte menej pochpiteľné skutky - mazanie olejom rôznych častí tela, skrihanie vlasov a dýchanie aj pľuvanie kmotrov na domnelého diabla. Všetko to má očistiť dieťa a učiniť ho kresťanom. Potom sa vštepuje rodičom, že treba dať dieťaťu prijímať, t.j. dať mu zjesť chleba a vína a tým spôsobom telo Kristovo, čímž dieťa prijme do seba milosť Kristovu. Potom sa vštepuje, že toto dieťa podľa veku treba naučiť sa modliť - t.j postaviť sa priamo pred doskami na ktorých sú zobrazené tváre Krista, Božej rodičky, Svätých a klaniať sa hlavou, celým telom, začialčo pravou rukou, určitým spôsobm zloženými prstami, dotýkať sa čela, ramien, pupku a prenášať slovanská slova, z ktorých najpužívanejšie a všetkým deťom vštepované sú "Bogorodica, deva radujsja"... (ad kresťanstvo) s.79

(K téme : Prečo sú vojny? )
1887 - výdavky nutné na vydržovanie vojsk pohlcujú tretinu až polovicu rozpočtu všetkých európskych štátov. s.126

(K téme : Prečo sú vojny? )
Zvláštnosť otroka spočíva v tom, že v rukách svojeho pána je vecou, zbraňou a nie človekom. Takými sú vojaci, dôstojníci, generálovia, idúci na vraždenie i smrť podľa ľubovôle vladára alebo vladárov. s.129

(K téme : Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)? )
Žiadna vojna nesmie byť vypovedaná pred uplynutím dvoch mesiacov po zápletke.

Vojna nemôže byť vypovedaná skôr, ako nie je odhlasovaná národmi, ktoré sa k nej chystajú.

Zmierovací súd , medzinárodné rozhodovacie súdy budú namiesto vojen. s.145

(K téme : Prečo sú vojny? )
Dejiny, prirodzenosť ľudská a Boh nám ukazujú, že pokiaľ budú dvaja ľudia a medzi nimi chlieb, peniaze a žena - bude vojna. To jest, že žiadny pokrok neprinútí ludí, aby sa zriekli divkého chápania života, pri ktorom sa bez bitky neda rozdeliť chlieb, peniaze a žena. s.162

(K téme : Čo je to moc? )
Napriek vytrvalému úsiliu ľudí, ktorí majú vo svojich rukách moc, aby to zatajili a dali moci iný význam, moc nie je nič iného, ako použitie povrazov, okov proti človeku, ktorými ho zviažu a odvlečú, alebo korbáča, ktorým ho bijú, alebo noža, sekery, ktorými mu odseknú ruk, noh, noc, uši, hlavu, použitie týchto prostriedkov, alebo vyhrážka nimi s.165

(K téme : Čo je to moc? )
Vojsko vždy bolo a je doteraz základom moci. Moc sa vždy nachádza v rukách tých, ktorí velia vojsku... s.165