Názov:	Evanjelium podľa Jóba
Author:	Daniel Pastirčák
Popis:	Kniha sa na základe analýzy biblickej Knihy Jóbovej snaží vysvetliť zmysel ľudského utrpenia. Nečakané utrpenie v našom živote občas zastupuje dobrovoľnú askézu, drastické duchovné cvičenia, aby napokon človek v obnaženosti ducha vstúpil do kontemplácie a objavil v nej vnútorné nazeranie Boha.
Obálka:

Úryvky z knihy:

(K téme : Čo je čistota? )
Ideál čistoty, ak ho povýšime nad všetko ostatné, môže byť veľmi nebezpečný. Môže sa dokonca stať prameňom démonického zla....Čistota totiž nemusí byť vždy pozitívnou hodnotou. Úsilie o čistú lásku alebo čistú pravdu, je čosi úplne iné, ako úsilie o čistú rasu, čistú spoločnosť, alebo o čistú poslušnosť. s.177

(K téme : Je smrť zlá? )
Je celkom ľahké opierať sa o smrť, keď je vzdialená, keď má podobu abstraktnej predstavy, kým ju ešte necítime vo svojich bunkách, kým nám jej tieň nepadá na viečka. Ocitnúť sa v bezprostrednej blízkosti smrti je však už úplne iná vec. s.187

(K téme : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? )
Kým Boh vo svojej láske zahŕňa Jóba darmi, vyzerá to, akoby si ho svojou priazňou vydržiaval, ak mu však dary odoprie, ako bude Jób vedieť, že je milovaný? Stávka Boha so Satanom je stávka o skutočnej možnosti lásky medzi Bohom a človekom... o tom či môže byť človek slobodný, duchovný.

(K téme : Čo je človek? )
Človek je pôvabný strojček s absolútne vypočítateľným algoritmom konania. Rob mu zle - bude zlý. Rob mu dobre - bude dobrý. s.272

(K téme : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? )
Nečakané utrpenie v našom živote občas zastupuje práve túto askézu. Ubúdanie, poníženie, samota a ticho sú nám naordinované nechcenou skutočnosťou. Jób prechádza týmito drastickými duchovnými cvičeniami, aby napokon v obnaženosti ducha vstúpil do konteplácie a objavil v nej vnútorné nazeranie Boha: Len z chýru som počul o tebe; ale teraz ťa moje oko videlo. s.274

(K téme : Aký má život zmysel? )
sú aj iné nádherné tvory a všetky majú zmysel. Ten však človek nikdy neuvidí, kým neopustí sám seba. Má zlý uhol pohľadu. Maličký ľudský meter nedokáže odmerať zmysel existencie. Ak chceme uvidieť vesmír a nahliadnuť jeho tajomstvo v jeho priamom zmysle, musíme zabudnúť na seba; až vtedy ho môžeme uvidieť okom Boha. s.309

(K téme : Čo je láska? )
Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. s.310

(K téme : Aký má život zmysel? )
Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. Také zaujatie nie je úplné, ak je iba láskou k jednému človeku či láskou ku všetkým ľuďom, nie je to iba láska k ľudskému rozmeru bytia. Taká láska sa rozširuje za hranice ľudského, za hranice našich záujmov a vzťahov, k bytiu samotnému. Iba taká láska môže obsiahnuť zmysel bytia a túžiť po večnosti aj tam, kde každá iná túžba vyhasla, tam, kde zo všetkého čím sme sa vzťahovali k životu nezostane nič. s.310

(K téme : Existuje niečo večné a nemenné? )
Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení? s.306

(K téme : Čo je múdrosť? )
Zatiaľčo múdrosť sveta tajomstvo vyčerpáva objasnením, múdrosť Božia je skrytá v tajomstve. Taká múdrosť je prítomná iba v otvorených otázkach ... otázkach, ktoré v žiadnej ľudskej reči nenašli, ani nemôžu nájsť definitívnu odpoveď. s.304

(K téme : Čo je to Boh? )
Boh nie je osamelé kozmické Ja, vznášajúce sa nad svetom, sýtené trpkou veľkosťou svojej povznesenej samoty. Boh je Ja a Ty - večné plynutie milovania - Ja v Bohu plynie k Ty, vniká do neho, aby sa v ňom našlo a naplnilo, Ty v Bohu sa rovná vstupujúcemu Ja, aby ho prijalo a v ňom našlo samo seba. To vzájomné hľadanie, nachádzanie a prijímanie vytvára jednotu Božieho Ducha.. s.138

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Jazyk, ktorým svet popisujeme, je mapou reality, nie realitou samotnou. Jazyk nám pomáha zorientovať sa v skutočnosti, nemožno ním však poznanie nahradiť. Cesta poznania nás vedie od bodky na mape k hore samotnej. s.320

(K téme : Čo je človek? )
Toto je záhada človeka - človek ako vedomie sveta, človek ako pozorovateľ vesmíru. s.318

(K téme : Čo je človek? )
Podstata človeka videná mikroskopom sa vo svojich základných stavebných prvkoch v ničom nelíši od podstaty kameňa či piesku. s.253

(K téme : Je Boh dobrý? )
Elífazova skupina Boha obhajuje, Jób obviňuje Boha, že sa k nemu správa ako nepriateľ. Boh dal zapravdu Jóbovi: Boh riekol Elífazovi Témanskému: "Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób." s.328