| Názov: | Die Welt als Wille und Vorstellung |
| Author: | Arthur Schopenhauer |
| Popis: | Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. |
| Obálka: |  |
Úryvky z knihy:
(K téme : Ako sa rozhodujeme? )
Intelekt nevie predpovedať rozhodnutie, ako nevie predpovedať na ktorú stranu spadne rozkolísaná stojaca tyč. Očakáva vlastné rozhodnutie rovnako napäto ako cudzie.
(K téme : Čo je človek? )
Pokladáme sa za najskôr poznávajúce bytosti až v druhom rade chcejúce.
(K téme : Sme slobodní? )
Myslíme si, že sme slobodní.
(K téme : Čo je poznanie? )
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava)
(K téme : Čo je poznanie? )
Vnemy sú zmeny tela, ktoré polieha kauzalite. Bez toho, aby telesá na seba nepôsobili, by sme ich nemohli poznávať.
(K téme : Čo je to pravda? )
Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.
(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti.
(K téme : Čo je poznanie? )
Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť.
(K téme : Čo je múdrosť? )
Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle. 1. V ovládaní seba. 2. V ovládaní iných (intrigy) 3. V ovládaní (konštrukcii) strojov.
(K téme : Čo je poznanie? )
Vedenie je abstraktné podržanie si pomocou pojmou poznanie z nazerania (Verstandu).
(K téme : Čo je to otázka? )
Otázka je súd, z ktorého z jednej z troch častí (subjekt, predikát, kopula) je jedna otvorená. Pr.Súd:Peter je doma ..1. Kopula (je) je otvorená: Je Peter doma alebo nieje? 2.Predikát (doma) je otvorený: Kde je Peter? Je Peter doma, alebo niekde inde? 3. Subjekt (Peter) je otvorený: Kto je doma?
(K téme : stastie )
Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia.
(K téme : stastie )
Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie.
(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti.
(K téme : Čo je to filozofia? )
Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom.
(K téme : Čo je poznanie? )
Žiadna veda nie je dokázaťeľná skrz na skrz. Vždy sa vychádza z nazerania.(morfológia (popis štruktúry), atiológia (popis stavu, premien, vzťahov)) Dôkazy sú menej pre tých, čo sa učia a viac pre tých, ktorý chcú diškurovať.
(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul)
(K téme : Čo je to čas? )
Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa.
(K téme : Čo je to kauzalita? )
Medzi subjektom a objektom nie je žiadna kauzalita, pretože sú jedno a to isté.
(K téme : Čo je šťastie? )
Poznanie (chápanie) je čistá radosť, ktorá je však málo ľuďom prístupná a tých málo robí osamelými.
(K téme : Čo je šťastie? )
Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia.
(K téme : Čo je šťastie? )
Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela.
(K téme : Čo je šťastie? )
Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný.
(K téme : Čo je šťastie? )
Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti.
(K téme : ine )
Pri uskutočnení dlho obávaného až tak netrpíme, pri splnení dlho očakávaného nie sme až taký šťastný. Radosť a smútok sú čerpané z budúcnosti.
(K téme : ine )
Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu.
(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl.
(K téme : Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie? )
Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. (ad materializmus,fyzikalizmus) s.29-50
(K téme : Čo je to utrpenie? )
Ist einer Welt Besitz fur dich zerronen,
Sei nicht im Leid daruber, es ist nichts,
Und hast du einer Welt Besitz gewonnen,
Sei nich erfreut daruber, es ist nichts.
Voruber gehn die Schmerzen und die Wonnen,
Geh an der Welt voruber, es ist nichts. (Perzan - Anwari Soheili) .
(K téme : oinych )
Realizmus tvrdí, že objekt je príčinou a subjekt výsledok jeho pôsobenia. Fichteho idealizmus robí z objektu výsledok činnosti subjektu. Kedže ale medzi subjektom a objektom nie je žiaden príčinný vzťah, nedá sa dokázať žiadne z týchto tvrdení. / Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte) s.39
(K téme : stastie )
Auch Eulenspiegel persiflierte die menschliche Natur ganz vortrefflich, indem er bergauf gehend lachte, aber bergab gehend weinte.
(K téme : Čo je šťastie? )
Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých.
(K téme : Čo je to kauzalita? )
Zákon kauzality platí na všetky veci vo vesmíre, iba na samotný vesmír nie. (zákon je imanentný, nie transcendentný)
(K téme : mudrost )
Wir mussen erst aus Erfahrung lernen, was wir wollen und was wir koennen: Bis dahin wissen wir es nicht, sind charakterlos und muessen oft durch harte Stoesse von aussen auf unseren eigenen Weg zurueckgeworfen werden. Denn es gibt gar keinen Genuss als im Gebrauch und Gefuehl der eigenen Kraefte, und der groesste Schmerz is wahrgenommener Mangel an Kraeften, wo man ihrer bedarf.
(K téme : Čo je myslenie? )
Usudzovanie je hľadanie prieniku pojmov.
(K téme : Čo je poznanie? )
Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania.
(K téme : Prečo musíme zomrieť? )
Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.
(K téme : Je smrť zlá? )
Individuum odchádza vôľa ostáva. Tá istá vôľa v iných indivíduách. Z toho vyplýva útecha - my sme tá vôľa, ktorá ostáva.
(K téme : Je smrť zlá? )
Pri trápení sa utešujeme myšlienkou na smrť, pri smrti sa utešujeme myšlienkou na trápenie.
(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Ked pocujeme, netvoríme si ku každému slovu obraz v hlave. Vernuft hovorí k Vernuftu nie k Verstandu.
(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Pojmy sú skratky .. živá príroda-genus-família-rad-trieda-jeleň ...aby sme nemuseli nanovo poznávať každé zviera.
(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Predstavy nadväzujú iba jedna na druhú, pojmy bud na pojmy alebo na predstavy (vtedy ide o konkretne pojmy).
(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Vernuft=obraz sveta v slovach, Vorstelung von Vorstelungen.
(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych.
(K téme : Čo je to filozofia? )
Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.
(K téme : Čo je myslenie? )
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=materia) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie.
(K téme : Nie je všetko poznanie iba viera? )
Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.
(K téme : laska )
Všetka pravá láska je zo súcitu, každá iná je sebectvom. (v taliančine slovo pieta zahrňa oba, rovnaky ton v reci)
(K téme : delenie_vied )
Rozdelenie vied:
.
(K téme : Byť či nebyť? )
Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.)
(K téme : Byť či nebyť? )
Samovražda je prejavom silného pritakania vôli, uteká sa pri nej od utrpenia. Potláčanie bolesti tu bojuje a víťazí nad naháňaním slasti. Je to majstrovský kúsok Maja, najokatejšie protirečenie vôľe voči sebe samej. Samovrah chce život, ale nie za takých podmienok.
(K téme : Na ktorej strane je pravda? )
Najpríťažlivejší bod všetkých učení (náboženských i filozofických) je dogma o nesmrteľnosti. Nesmrteľných bohov sa držia ľudia preto, lebo sami dúfajú v nesmrteľnosť a tiež pre možný vplyv na súčasné udalosti. Materialistické a skeptické systémy nemôžu nikdy získať väčší vplyv.
(K téme : Čo je poznanie? )
„Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému.
(K téme : Existuje posmrtný život? )
Prečo by si mal pochybovať o tom, že tajné cesty, ktoré ti boli otvorené do tejto súčasnosti, ti nebudú otvorené aj do každej budúcej (prítomnosti)? / Warum soltest du zweifeln, dass die geheimen Wege, die dir zu dieser Gegenwart offenstanden, dir nicht auch zu jeder Künftigen offenstehen werden ?
(K téme : Aký je vzťah poznania a vôle? )
Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší. s.321
(K téme : Čo je myslenie? )
Všetko pôvodné myslenie sa deje v obrazoch, preto je fantázia dôležitým nástrojom k nemu, a žiadna hlava bez fantázie nedosiahne nikdy nič veľkého - dokonca ani v matematike. s. 650
(K téme : Čo je to humor? )
Zdroj smiešnosti je vždy v paradoxnom a teda neočakávanom zahrnutí nejakého predmetu pod nejaký jemu zvyčajne heterogénny pojem a fenomén smiechu označuje náhle uvedomenie si tohto nesúladu medzi týmto pojmom a pod ním mysleným reálnym predmetom, teda medzi abstraktným a názorným. s. 670
(K téme : Čo je to humor? )
Preto dá pri všetkom, čo vyvoláva smiech, ukázať nejaký pojem a týmto pojmom zahrnutá (označená) nejaká vec alebo dej, ktorá sa síce dá pod týmto pojmom myslieť, ale v inom a prevládajúcom vzťahu pod neho vôbec nepatrí, ale sa od všetkého, čo sa inak pod daným pojmom myslí nápadne odlišuje. s. 670
(K téme : Čo je to humor? )
Ak uvážime, že k uhlu sú potrebné dve sa pretínajúce čiary, a naopak tangenta sa dotýka kružnice v jednom bode, v ktorom ide paralelne s kružnicou, tak abstraktné myslenie je presvedčené o nemožnosti uhla medzi kružnicou a tangentou, avšak na papieri takýto uhol jednoznačne vidno a z toho sa nám vnucuje ľahký úsmev. Smiešnosť v tomto prípade je veľmi slabá, avšak vidno na ňom jednoznačne nesúlad medzi mysleným a názorným (na ktorom spočíva všetok humor). s. 670
(K téme : Čo je to humor? )
Vtip je úmyselné smiešne, je to snaha vniesť diskrepanciu medzi pojmy druhých a realitu, pomocou posunutia jedného z tých dvoch (pojmov alebo reality), zatiaľčo jeho protiklad - vážnosť spočíva v úsilí dodržiavať presnú primeranosť oboch. s. 679
(K téme : Čo je to humor? )
Ak sa skrýva vtip za vážnosť, vzniká irónia, napríklad ak imitujeme s zdanlivou vážnosťou a predstieraným súhlasom, myšlienky druhých, ktoré sú v protiklade s našimi, až kým nedôjdeme k výsledku, ktorý nás aj ich zmätie. s. 679
(K téme : Čo je náboženstvo? )
Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebbu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.
(K téme : Čo je náboženstvo? )
Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)
(K téme : Čo je to filozofia? )
Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov.
(K téme : Čo je to filozofia? )
Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky.
(K téme : Čo je svet? )
Svet ako vôľa a predstava
(K téme : Prečo ne/študovať filozofiu? )
.....čím horšie na tom človek stojí z intelektuálneho hľadiska, tým menej záhadné sa mu zdá jeho bytie; naopak zdá sa mu všetko bytie ako samozrejmé. To pochádza z toho, že sa jeho intelekt ešte ostal verný svojmu pôvodnému účelu, slúžiť ako prostriedok k pohnútkam vôle, a je tak integrálnou časťou prírody a vôbec sa nemá k tomu, aby sa od celku vecí úplne odtrhol a svet vnímal zdiaľky čisto objektívne. s.737