Názov:

Die Welt als Wille und Vorstellung

Author:

Arthur Schopenhauer

Cena:

30.00 EUR

Popis: Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava.

Obálka:

Úryvky z knihy:

(K téme : ine )
Intelekt nevie predpovedať rozhodnutie, ako nevie predpovedať na ktorú stranu spadne rozkolísaná stojaca tyč. Očakáva vlastné rozhodnutie rovnako napäto ako cudzie.

(K téme : Čo je človek? )
Pokladáme sa za najskôr poznávajúce bytosti až v druhom rade chcejúce.

(K téme : Sme slobodní? )
Myslíme si, že sme slobodní.

(K téme : Čo je poznanie? )
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chýpanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava)

(K téme : Čo je poznanie? )
Vnemy sú zmeny tela, ktoré polieha kauzalite. Bez toho, aby telesá na seba nepôsobili, by sme ich nemohli poznávať.

(K téme : Čo je to pravda? )
Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti.

(K téme : Čo je poznanie? )
Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť.

(K téme : Čo je múdrosť? )
Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle. 1. V ovládaní seba. 2. V ovládaní iných (intrigy) 3. V ovládaní (konštrukcii) strojov.

(K téme : Čo je poznanie? )
Vedenie je abstraktné podržanie si pomocou pojmou poznanie z nazerania (Verstandu).

(K téme : Čo je to otázka? )
Otázka je súd, z ktorého z jednej z troch častí (subjekt, predikát, kopula) je jedna otvorená. Pr.Súd:Peter je doma ..1. Kopula (je) je otvorená: Je Peter doma alebo nieje? 2.Predikát (doma) je otvorený: Kde je Peter? Je Peter doma, alebo niekde inde? 3. Subjekt (Peter) je otvorený: Kto je doma?

(K téme : stastie )
Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia.

(K téme : stastie )
Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie.

(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti.

(K téme : Čo je to filozofia? )
Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom.

(K téme : Čo je poznanie? )
Žiadna veda nie je dokázaťeľná skrz na skrz. Vždy sa vychádza z nazerania.(morfológia (popis štruktúry), atiológia (popis stavu, premien, vzťahov)) Dôkazy sú menej pre tých, čo sa učia a viac pre tých, ktorý chcú diškurovať.

(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul)

(K téme : Čo je to čas? )
Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa.

(K téme : Čo je to kauzalita? )
Medzi subjektom a objektom nie je žiadna kauzalita, pretože sú jedno a to isté.

(K téme : Čo je šťastie? )
Poznanie (chápanie) je čistá radosť, ktorá je však málo ľuďom prístupná a tých málo robí osamelými.

(K téme : Čo je šťastie? )
Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia.

(K téme : Čo je šťastie? )
Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela.

(K téme : Čo je šťastie? )
Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný.

(K téme : Čo je šťastie? )
Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti.

(K téme : ine )
Pri uskutočnení dlho obávaného až tak netrpíme, pri splnení dlho očakávaného nie sme až taký šťastný. Radosť a smútok sú čerpané z budúcnosti.

(K téme : ine )
Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu.

(K téme : ine )
Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl.

(K téme : Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie? )
Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. s.29-50

(K téme : Čo je to utrpenie? )
Ist einer Welt Besitz fur dich zerronen,
Sei nicht im Leid daruber, es ist nichts,
Und hast du einer Welt Besitz gewonnen,
Sei nich erfreut daruber, es ist nichts.
Voruber gehn die Schmerzen und die Wonnen,
Geh an der Welt voruber, es ist nichts. (Perzan - Anwari Soheili) .

(K téme : oinych )
Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte) s.39

(K téme : stastie )
Auch Eulenspiegel persiflierte die menschliche Natur ganz vortrefflich, indem er bergauf gehend lachte, aber bergab gehend weinte.

(K téme : Čo je šťastie? )
Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých.

(K téme : Čo je to kauzalita? )
Zákon kauzality platí na všetky veci vo vesmíre, iba na samotný vesmír nie. (zákon je imanentný, nie transcendentný)

(K téme : mudrost )
Wir mussen erst aus Erfahrung lernen, was wir wollen und was wir koennen: Bis dahin wissen wir es nicht, sind charakterlos und muessen oft durch harte Stoesse von aussen auf unseren eigenen Weg zurueckgeworfen werden. Denn es gibt gar keinen Genuss als im Gebrauch und Gefuehl der eigenen Kraefte, und der groesste Schmerz is wahrgenommener Mangel an Kraeften, wo man ihrer bedarf.

(K téme : Čo je myslenie? )
Usudzovanie je hľadanie prieniku pojmov.

(K téme : Čo je poznanie? )
Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania.

(K téme : Prečo musíme zomrieť? )
Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.

(K téme : Je smrť zlá? )
Individuum odchádza vôľa ostáva. Tá istá vôľa v iných indivíduách. Z toho vyplýva útecha - my sme tá vôľa, ktorá ostáva.

(K téme : Je smrť zlá? )
Pri trápení sa utešujeme myšlienkou na smrť, pri smrti sa utešujeme myšlienkou na trápenie.

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Ked pocujeme, netvoríme si ku každému slovu obraz v hlave. Vernuft hovorí k Vernuftu nie k Verstandu.

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Pojmy sú skratky .. živá príroda-genus-família-rad-trieda-jeleň ...aby sme nemuseli nanovo poznávať každé zviera.

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Predstavy nadväzujú iba jedna na druhú, pojmy bud na pojmy alebo na predstavy (vtedy ide o konkretne pojmy).

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Vernuft=obraz sveta v slovach, Vorstelung von Vorstelungen.

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych.

(K téme : Čo je to filozofia? )
Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.

(K téme : Čo je myslenie? )
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=materia) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie.

(K téme : Nie je všetko poznanie iba viera? )
Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.

(K téme : laska )
Všetka pravá láska je zo súcitu, každá iná je sebectvom. (v taliančine slovo pieta zahrňa oba, rovnaky ton v reci)

(K téme : delenie_vied )
Rozdelenie vied:

  • veda apriori
    • veda o dovode bytia
      • v priestore (geometria)
      • v case (aritmetika, algebra)
    • veda o dovode poznania(logika)
  • veda aposteriori (empiricka veda)
    • ucenie o pricinach
      • vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
      • zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
    • ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
      • vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
      • zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
    • ucenie o motivoch
      • vseobecne - etika, psychologia
      • zvlastne - dejiny, pravna veda
.

(K téme : Byť či nebyť? )
Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.)

(K téme : Byť či nebyť? )
Samovražda je prejavom silného pritakania vôli, uteká sa pri nej od utrpenia. Potláčanie bolesti tu bojuje a víťazí nad naháňaním slasti. Je to majstrovský kúsok Maja, najokatejšie protirečenie vôľe voči sebe samej. Samovrah chce život, ale nie za takých podmienok.

(K téme : Na ktorej strane je pravda? )
Najpríťažlivejší bod všetkých učení (náboženských i filozofických) je dogma o nesmrteľnosti. Nesmrteľných bohov sa držia ľudia preto, lebo sami dúfajú v nesmrteľnosť a tiež pre možný vplyv na súčasné udalosti. Materialistické a skeptické systémy nemôžu nikdy získať väčší vplyv.



Vaše komentáre zasielajte na efilozof@centrum.sk