Názov:

Časopis Filozofia

Author:

Časopis Filozofia

Popis: Filozofia je akademický časopis, ktorý uverejňuje výsledky základného výskumu z oblasti filozofie (metafyzika, ontológia, epistemológia, filozofia mysle, dejiny filozofie, sociálna a politická filozofia) a príbuzných disciplín (najmä logika, metodológia, etika). Časopis je otvorený pre všetkých autorov nezávisle od ich metodológie, resp. myšlienkovej orientácie. Vydáva: Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied Tlač: VEDA, vydavateľstvo SAV

Časopis filozofia online

Obálka:

Úryvky z knihy:

(K téme : Čo je to pravda? )
Pravda je historicky podmienené vystihovanie skúsenosti myslením, považované za zhodu so samou skutočnosťou. s.210 – 214.

(K téme : Čo je to pravda? )
Pravda je vždy konkrétna, viazaná na určité podmienky a mimo nich sa stáva omylom. s.210 – 214.

(K téme : Čo je to pravda? )
Pravda je objektívna, ale len v zmysle intersubjektívnosti. s.210 – 214.

(K téme : Čo je to pravda? )
Pravda je relatívna. V to, že sa vývojom blížime k totálnej a absolútnej pravde, iba veríme. s.210 – 214.

(K téme : Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť? )
Skúsenostná bariéra nedovoľuje síce priamo preniknúť k objektu a robí jeho obraz nedokonalým, no subjekt vďaka svojej schopnosti zdokonaľovať sa môže túto bariéru takpovediac stenčovať a obraz objektu spresňovať. Aká hrubá je táto bariéra, teda ako ďaleko sme od skutočnosti, však nemôžeme vedieť. Kritérium rozširovania sa okruhu adekvátnosti platí len pre skúsenosť a nie aj pre skutočnosť. Popri ňom, či namiesto neho, by sme potrebovali ešte kritérium aproximatívnosti (ku skutočnosti), ktoré nemáme. s.159.s.166

(K téme : Čo je to filozofia? )
V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť. s.176

(K téme : oinych )
To, že návrat záujmu o filozofický odkaz antického kynizmu sa udial v tomto kontexte, nie je náhodné, lebo sa týka centrálneho problému osvietenstva a jeho ambivalentného dedičstva - jeho nenaplnenného prísľubu - a to otázky autonómneho (slobodného, sebaurčujúceho, suverénneho) života.(ad kynizmus) s.559

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Významy výrazov môžu byť jednoduché (jednokrokové) alebo štrukturované (viackrokové) procedúry, ktorými identifikujeme objekty. s. 247 (Transparentná intenzionálna logika)

(K téme : Ako môžu slová vystihovať realitu? )
Určitý výraz alebo pojem, alebo objekt, ako je daný v definíciách, je vždy súčasťou buď nejakého systému výrazov (jazyka) alebo určitého systému pojmov (konceptuálneho systému) alebo systemu objektov (ontológie). s. 249

(K téme : Je istou pravdou, že ja existujem? )
Bez jazyka by neexistovala nijaká racionalita, nijaká diskusia, nijaké otázky, celkom nič. (pozn. :To , že existujem, nie je prvou pravdou, predtým než ju uznám ako pravdu , musím už implicitne chápať význam základných termínov ako "Ja", "pravda", "existencia", "istota".) s. 291-307.

(K téme : Čo je to Boh? )
Boh je intelekt a poznanie a nie jestvujúcno alebo bytie. s.338

(K téme : Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide? )
Aby dejiny mali zmysel, museli sme to v dejinách byť vždy my, kto sa ich účastnil a aj budúcnosť si pripravujeme pre seba. Skrátka, aby mali dejiny zmysel, náuka o reinkarnácii musí byť pravdivá.

(K téme : Aký je vzťah vedy a náboženstva? )
Na rozdiel od vedeckých sú však náboženské tradície často úplne a explicitne organizované okolo ich historických vzorov, ktoré sú sústredené do jednej alebo niekoľkých osôb. s.197

(K téme : Aký je vzťah vedy a náboženstva? )
Z biblického pohľadu je viera osobnou dôverou a lojálnosťou. Ani táto viera však nie je "slepou vierou", pretože je úzko viazaná so skúsenosťou.... Práve kombinácia vernosti a kritického skúmania je však podmienkou a prejavom náboženskej zrelosti. s.197

(K téme : Čo je to filozofia? )
Filozofia je pojmové inžinierstvo...Radšej by som sa predstavil tak, že robím pojmové inžinierstvo. Pretože tak ako inžinier skúma štruktúru materiálnych vecí, tak filozof skúma štruktúru myslenie. Porozumenie štruktúre zahŕňa pochopenie toho, ako fungujú časti a ako sú navzájom prepojené. Znamená to vedieť, čo by sa stalo, v dobrom aj zlom zmysle, keby sa urobili určité zmeny. To je to na čo sa zameriavame, keď skúmame štruktúry, ktoré formujú naše chápanie sveta. Naše pojmy alebo idey formujú mentálne domy, ktoré sme vybudovali, alebo môžeme uveriť tomu, že by sme ich mali rozmontovať a postaviť nanovo.



Vaše komentáre zasielajte na efilozof@centrum.sk